Poznáte ten pocit, keď hľadáte nejaké riešenie na problém, konečne ho nájdete a… po nejakom čase zistíte, že sa nič nezmenilo? Vie to dobre naštvať. Dôvodov môže byť viacero: zhltli sme príliš veľké sústo a nejde stráviť; zabili sme motiváciu príliš skoro; prepadlo nás niečo akútnejšie… Zo svojej praxe vnímam ešte jednu zákonitosť, ktorá naše snahy spoľahlivo zmarí.Každý problém má totiž svoje riešenie, ktoré je jednoduché, jasné a mylné.
Keď chceme vec vyriešiť rýchlo a bezbolestne, chňapneme po ňom. Lenže život nepozná okamžité riešenia. Pozná len neochabujúcu a nezdolnú silu, ktorá je potrebná na to, aby sme to nevzdali. Keď si povieme, že nájdeme spôsob, ako to zvládneme, aj keď to nebude ľahké, riešenie sa dostaví.
Mám odporúčanie, ktoré nie je veľmi populárne. Čeliť problémom možno aj tak, že sa „stačí“ uviesť do pohybu a začať na sebe „zľahka“ pracovať. Prízvukujem svojim klientom, že ambícia dosahovania dokonalosti je zotročujúca. Dokonalosť je v skutočnosti nedostihnuteľným ideálom. To, čo funguje spoľahlivo, je postupná zmena postoja a správania. Pri nich nevyjde na zmar ani jeden krok. Každý jeden totiž vedie k tomu, že si na rast zvykáme a stáva sa omnoho zaujímavejším, než zotrvávanie v tom, s čím nie sme spokojní.
Tam, kde sa nedeje zmena, nemožno nič nové nájsť. Preto dávam za pravdu E. C. Stantonovej, ktorá tvrdí, že: „sebazdokonaľovanie je vyššou povinnosťou než sebaobetovanie.“
