Neraz som počula ľudí povzdychnúť si, že už prečítali veľa kníh a absolvovali veľa seminárov, ale nepomohlo im to zmeniť to, čo chceli. Uznali, že rozumejú a majú dosť informácií, ale… Nestačilo to na to, aby sa cítili lepšie, slobodnejšie, spokojnejšie, radostnejšie… Dôverne to poznám aj u seba. Stále sa učím – nielen kvôli profesijnej erudícii, ale aj kvôli sebe, lebo túžim rásť. Sú veci, ktoré mi pomáhajú a aj také, z ktorých mám rozpačité pocity.
Keď som v pomáhajúcej profesii začínala, lámala som si hlavu, čo si počnem s ťažkými pocitmi. Túžila som poznať čo najviac spôsobov, ako s nimi zaobchádzať a vedieť ich spracovávať, aj odkladať zároveň. A potom som prišla na niečo, čo sa dalo nadobudnúť iba tak, že som sa umazala vlastnou skúsenosťou, a naplno sa vykúpala vo vlastnej zraniteľnosti. A to sa dá iba v bezpečnom vzťahu s ľuďmi, kde je dôvera, rešpekt a akceptácia. Nedá sa to instantne, v bezpečí samého so sebou skrývajúc pred svetom to, čo ho sa bojím a čo mi naháňa strach. Uvedomila som si, že sa nemôžem ochrániť tak, že sa úplne uzavriem pred nepríjemnými pocitmi. Keď som to urobila, neprišlo k „stretnutiu“ s človekom, teda nie tak, že by sa stretli naše „duše“. A práve takéto stretnutie má silu „premeny“. Vtedy sa odohrá niečo, v čom je živý, emočne otvorený, empatický a prijímajúci človek nenahraditeľný. Inak by stačilo čítať knihy a pozerať videá na youtube.
Moje skúsenosti hovoria, že človeku s problémami nepomôžu prístupy, ktoré sa opierajú iba o vedomosti, tréning a učenie. Môžete človeku vysvetliť, kým je, predpísať mu kroky, ktoré by ho mali viesť dopredu, školiť ho v poznatkoch o uspokojivejšom a kvalitatívnejšom spôsobe života… Zažila som to veľakrát na sebe a býva to márne. Takáto „nalievareň“ môže viesť k dočasnej zmene, ale tá sa rýchlo pominie a nechá človeka ešte väčšmi presvedčeného o vlastnej zraniteľnosti. Zmena neprichádza iba cez intelekt, zmena prichádza prostredníctvom skúseností vo vzťahu. Som vďačná svojim učiteľom, že mi sprostredkovali, ako vytvárať pomáhajúci vzťah. To je ten, ktorý predčí všetko teoretické, lebo človek v sebe objaví schopnosť využiť tento vzťah na rast a odohrá sa u neho zmena v osobnom rozvoji.
Moji klienti mi často kladú dve otázky: „V čom spočíva môj problém?“a „Ako ho vyriešim?“ Viem, že ich sklame, keď im poviem, že neviem, čo je ich problém. To, čo spoľahlivo viem, že to môžeme zistiť spolu. Chápem ich očakávania a viem, že bývajú vystresovaní, zranení, frustrovaní, rozčarovaní, nahnevaní, boja sa… Rozumiem tomu, na ich mieste by som sa cítila rovnako. Pri sprevádzaní im viem ponúknuť partnerský vzťah, v ktorom budeme kráčať spolu, jeden vedľa druhého. Tak im viem pomôcť uvidieť z odstupu a nadhľadu, čo potrebujú na zmenu svojho postoja, ktorým zmenia svoje správanie.
Koučovací partnerský vzťah plný dôvery a rešpektu mi pomáha využívať citlivú empatiu voči každému z klientových pocitov tak, ako sa mu práve javia v danom okamihu. Okrem prijatia mu potrebujem porozumieť. Keď sa mi podarí pochopiť, čo prežíva klient – nech to považuje za akokoľvek strašné, slabošské, trápne, zraniteľné, nechutné, malicherné, hlúpe…, a vidieť to jeho očami, stávame sa spojencami. Iba v bezvýhradnom prijatí pocíti človek slobodu skúmať svoje skryté zákutia a boľavé miesta, aj zlé skúsenosti, ktoré hlboko ukryl pred sebou. Takáto sloboda je tým, čo pomáhajúci vzťah posúva k tomu, že si človek trúfne skúmať seba samého na vedomých aj nevedomých úrovniach. Sám si reguluje rýchlosť bádania aj trúfalosti. Ja stojím pri ňom a som svedkom toho, ako si vyberá a rozhoduje sa, čo potrebuje. Bez toho, že by som to hodnotila, nálepkovala alebo komentovala, čo si o tom myslím. Ja prinášam do debaty transparentnosť, aby boli zrejmé moje skutočné pocity z našej spoločnej cesty a ponúkam hlboké empatické porozumenie. Som klientovým spoločníkom pri odokrývaní toho, čo mu pri nachádzaní samého seba naháňa hrôzu. Spoločne ju môžeme preskúmať a meniť na niečo, čo prestáva byť obmedzujúce a ohrozujúce.
Pravdaže, nedokážem tento druh vzťahu nadviazať úplne s každým klientom, aj keď by som si to veľmi priala. Za nič na svete by som však svoj postoj nevymenila. Vďaka nemu zažívam pri svojej práci lásku aj súcit. Robím, čo môžem, aby som pomohla klientom oslobodiť v sebe lásku a veľkorysosť voči iným. Verím tomu, že duša pozná, čo je hojivé a čo je iba náhradou…
