Ľudí trápi túžba zavďačiť sa. Neraz sa kvôli tomu nedokážu vyhnúť bolesti. „Odstrániť zavďačovanie“ nejde racionálne – dobre vieme, že všetkým nikdy nedokážeme vyjsť v ústrety. Napriek tomu sa o to snažíme, nakódovali to do nás v detstve, kedy sme boli prijímaní, keď sme sa správali ústretovo a napĺňali očakávania. Preto máme tendenciu prikývnuť aj na veci, ktoré s nami priamo nesúvisia. Robíme to aj za cenu, že sme potom nešťastní a frustrovaní. To často vyústi do podráždenosti a chuti hádať sa. Odmietnutie sa z nás zvyčajne derie ťažko, lebo ním riskujeme, že nás druhí nebudú mať radi. Toho sa bojíme, pripomenie nám to detskú zraniteľnosť, kedy sme s tým nemohli nič urobiť.
Ja som sa učila nespôsobovať si bolesť z odmietania takou šikovnou pomôckou. Vravievala som ľuďom okolo seba: „Mám ťa rada, vážim si ťa, rešpektujem ťa…, ale mám rada aj seba a toto teraz potrebujem pre seba urobiť.“
Je to oslobodzujúce, keď dáte človeku vedieť, že neodmietate jeho, ale tú situáciu, ktorá sa vám práve nehodí, nech máte akýkoľvek dôvod. Dá sa tak vyhnúť mnohým nedorozumeniam a sužovaniu seba aj iných. Napokon, ohľaduplne vyrieknuté „odmietnutie“ ľudia dobre akceptujú, vyskúšajte si to.
