Trápenie je ako rakovina – pomaly preberá nadvládu nad človekom a zasiahne každú oblasť jeho života – vzťahy, prácu, spiritualitu, priateľstvá… Nájsť prvotný zdroj trápenia nemusí byť vždy jednoznačné. Býva totiž dobre maskovaný a vytvára sa nejaký čas. Keď sa v takomto trápiacom rozpoložení zasekneme, máme pádny dôvod myslieť si, že nastala kríza. Taký ten stav, kedy prešľapujeme na mieste a vieme, že by sme sa mali pohnúť vpred, len ako, keď…
Napríklad nenachádzame odpovede na nástojčivé otázky typu: Čo je zmyslom našej existencie? Aký zmysel má život? Ako mám zaplniť prázdne miesto, ktoré je v epicentre môjho života?
Kríza je významná emocionálna zmena
A patrí k životu. Lenže nebývame na ňu pripravení. Otázne je, či sa dá vôbec na ňu pripraviť. Nečakáme ju, lebo si prajeme, aby nám bolo dobre stále. Moja skúsenosť ma naučila, že prejsť cez krízu a pozberať si z nej všetko, čo mi nachystala, je posilňujúce, hoci v tom momente to vôbec tak nevyzerá. Môj tatko, ktorý má záľubu v kováčstve vravieva: “Tá najtvrdšia oceľ musí prejsť cez najhorúcejší oheň.” Jeho podpora bola prostá a mocná zároveň: “Aj keď ti je riadne horúco, neroztopíš sa, len musíš nájsť to správne chladenie, aby si sa “zakalila”.
Kríza skutočne zakaždým posúva vpred, vďaka nej si pestujeme odvahu a sebavedomie toho, že máme vnútorné zdroje na to, ako ju zvládnuť. Okrem iného, krízový stav príde vždy vybavený otázkami, ktoré sme dovtedy potláčali a nevnímali, prípadne sa im vyhýbali. Aby sme boli nútení na ne konečne nájsť odpovede, pritlačí nás k tomu.
Čo hľadať?
Niektorí moji klienti sú alergickí na frázu, že by mali nájsť samých seba. Iní to, naopak, otvorene priznávajú. A hoci sa na mňa obrátili, aby som ich touto cestou sprevádzala, nemám sled krokov, ktoré treba v nejakom poradí urobiť. Zmysel totiž nie je daný, on musí byť nájdený. Človek ho musí hľadať sám a osamote. To, čo viem ľuďom, ktorých sprevádzam ponúknuť, je hľadanie impulzov potrebných pre ich odpovede. Impulzov, ktoré odrážajú ich vlastný svetonázor, hodnotový svet a všetko to, čo z nich robí ľudí s jedinečným poslaním. Na to neraz potrebujú vyriešiť svoje pochybnosti, zbaviť sa obmedzujúcich presvedčení a posilniť svoj sebaobraz.
Kde hľadať?
Naša všeobecná nespokojnosť a zatrpknutosť prameniaca z frustrácie a túžby po sebarealizácii máva presah cez všetky životné oblasti. Reklama, médiá a marketing sa dostali do takej sofistikovanej podoby, že v každodennosti nám zaberajú obrovský priestor. Nebýva ľahké čeliť všetkej tej sugescii a ľúbivým príbehom, ktoré nás nútia napodobňovať, porovnávať sa a neustále korigovať svoje úsudky, postoje a správanie. To, aké máme skutočné potreby je často prekryté tým, aké potreby sú nám podsúvané. Mávam pocit, že musíme byť nepretržite v strehu, aby sa nám nestalo, že namiesto starostlivosti o vlastné JA si kúpime fľašu alkoholu, krém na vrásky, vezmeme pôžičku a zmeníme banku, operátora a možno aj partnera.
Nikdy nekončiaci proces
Neraz si to neuvedomujeme, ale každý z nás, vo väčšej či menšej miere, strávi celý svoj život hĺbaním nad svojimi základnými otázkami života a hľadaním odpovedí na ne. Hotovo však nemáme nikdy, lebo len čo sa k nim priblížime, s novými životnými skúsenosťami začíname celý proces nanovo.
Pre každého to bude niečo iné, čo mu dodá chuť a nadšenie zobrať život do svojich rúk a byť slobodní v tom, čo od seba očakáva. Oplatí sa byť otvorení možnostiam a skúmať, čo sa dá zmeniť z toho, čo človeku bráni v ďalšom rozvoji a naplnenom živote. Dobrým riešením je alternatíva, ktorá vyhovuje našim skutočným potrebám, a ktorá umožňuje autentický rozvoj seba samého, pričom to nepôjde na úkor nikoho.
Odkiaľ?
Keď dostávam otázku „Kde začať s hľadaním zmyslu života?“, zvyknem prosto odpovedať: „Pri zharmonizovaní si svojho života.“ Každý sme na svojej ceste niekde a potrebujeme rôzne veci. Ľudia zameraní na svoju karitéru budú možno potrebovať tráviť viac času so svojou rodinou. Niekto, kto funguje ako rodič a svoj život venuje výchove detí a usporiadanej domácnosti, možno potrebuje objaviť svoju záľubu mimo svojich bežných povinností. V partnerstve, ktoré na počiatku skvelo fungovalo a zrazu sa pokazilo, je to o skúmaní, čo potrebuje na revitalizáciu. V kariére, kde sme prudko rástli a zrazu stagnujeme, prídu na prehodnotenie obete, ktoré práci prinášame. Kríza môže byť podmienená aj bilancovaním, napríklad začneme zhodnocovať prvú polovicu svojho života a zamýšľať sa nad tým, čo nám chýba, a čo by nás mohlo v druhej polovici obohatiť. Neraz je to aj o hľadaní spiritality a snahe nájsť zmysel života v inom, než sebastrednom a materiálnom konzumenstve.
Na čom to celé stojí?
Pri akomkoľvek našom rozpoložení je najkľúčovejší vzťah so samým sebou. Pri krízovom uvažovaní sa hodí, keď si dáme na kôpku odpovede na nasledovné otázky:
Ako dobre komunikujem so sebou?
Ako som k sebe úprimný?
Ako veľmi si dôverujem?
Ako veľmi sa rešpektujem?
Ako veľmi sa mám rád?
Začínať možno pokojne aj od tej poslednej otázky. V kritických a záťažových momentoch nám nedokáže pomôcť logika. Potrebujeme sa vydať na cestu zachraňovať svoju lásku v duši.
Zmysel robí veci znesiteľnými
Rada by som na záver podotkla, že zmysel nášho života nespočíva iba v zameraní sa na seba samého. Je v tom aj niečo viac – najväčšie sebauspokojenie a sebazdokonaľovanie spočíva v našej schopnosti natiahnuť ruky a pomôcť iným. Tak nám prichádza prínos z toho, že žijeme aj pre niečo vyššie, než len pre seba samého.
S láskou Vaša Janette
P.S. Psychoanalytik a sociológ Erich Fromm tvrdieval: „Existuje len jeden zmysel života: prežívať ho!“ Mal tým na mysli spontánne prežívanie vlastného života, života iných a sveta. Myslieť si, cítiť a hovoriť o tom, čo je človeku vlastné.
