Vlastníte celú svoju osobu – poznáte ju dôverne?

Vlastníte celú svoju osobu – poznáte ju dôverne?
30. apríla 2016 Janette Šimková

Dosiahnuť priateľský a láskyplný vzťah so všetkými svojimi súčasťami je na ceste sebazdokonaľovania to najskvelejšie, čo sa nám môže stať. Vtedy sa rozvíja a prejavuje všetko, čo je v nás ukryté naplno a bez zábran. S pocitom sebalásky dokážeme odvážne a s nádejou hľadať riešenia a možnosti, ako sa posúvať v ústrety tomu, po čom túžime.

Ako seba vyskladať do žiarivého obrazu

K napísaniu tohto blogu ma inšpirovalo to, ako často sa v praxi stretávam s úprimným a zahanbujúcim priznaním ľudí, že výraz prijať samých seba je pre nich abstraktný. Nemajú totiž zažité, čo je to za pocit, keď ich vnútorný kritický hlas mlčí a žiadna časť hlavy neprodukuje myšlienky plné výhrad voči sebe sabotujúc vlastný sebaobraz. A hoci každý túži to svoje nastavenie z prehnaných nárokov na seba prepnúť do sebalásky čo najrýchlejšie a najbezbolestnejšie, nie je to možné zobrať rýchlym útokom. Cesta k zmene pohľadu na seba je síce kľukatá, ale poskytujúca spoľahlivé méty. Na počiatku túžby po  sebaprijatí je celkové vnímanie našej hodnoty závislé od našej sebaúcty. Tá je v podstate výsledkom vyhodnocovania miery prijímania samých seba takých, aký sme.

Najkľúčovejšia premenná

Zdravou sebaúctou sa prepracujeme k pozitívnemu pohľadu na seba samých, čo znamená, že sa cítime kompetentný, máme sa radi a schvaľuje samých seba. Dopracovať sa k takému nastaveniu je “viaczložková záležitosť”. Odborníci popisujú sedem hlavných súčastí, ktoré tvoria základ sociálnej a emočnej pohody vedúcej k zdravej sebaúcte:

SEBAPOZNANIE – stojí na porozumení tomu, kto som „JA“ a kde je moje miesto v spoločnosti, v ktorej žijem. Mám svoj hodnotový svet, podľa ktorého riadim svoj život.

Potrebujem sa naučiť rozumieť rozdielom a zhodám – čím sa odlišujem od ostatných čo sa týka vzhľadu aj charakteru, a čo s nimi, naopak, zdieľam. Podľa toho rozvíjam a udržiavam svoje osobné hodnoty, rozumiem svojim pohnútkam, potrebám a postojom a podľa toho viem, kam smerujem…

JA A TÍ DRUHÍ – je to o schopnosti vidieť veci z pohľadu iných ľudí a o rozvíjaní porozumenia tomu, ako iní ľudia môžu vidieť mňa. Vďaka tomu sa učím rešpektu, akceptácii a tolerancii, keď prijímam seba aj iných takých, akí sú.

Je pre mňa dôležité vedieť rozpoznať emócie druhých, rovnako ako odlišovať svoje vlastné emócie od emócií iných ľudí. To je možné iba vtedy, keď porozumiem svojmu vlastnému prežívaniu v kontexte vzťahov, lebo bez interakcie s inými nemôžem rásť.

SEBAPRIJATIE – je o uvedomovaní si svojich silných stránok a pripustení si skutočnosti, že existujú oblasti, ktoré sú pre nás obtiažne a treba na nich pracovať.

V realite potrebujem prijať skutočnosť, že robiť chyby je skutočne ľudské a často je to najlepší spôsob učenia sa. Neodmysliteľnou súčasťou sebaprijatia je tiež dobrý pocit zo svojho fyzična, lebo telo je prepojené s dušou.

SEBADÔVERA – je schopnosť postarať sa o seba. Stojí za ňou presvedčenie, že mám kontrolu nad svojím životom a že sa dokážem vysporiadať s výzvami, keď sa objavia.

A hoci je život často zložitý a náročný, potrebujem vieru v to, že existuje viacero možností, ako si vyšlapať tú svoju cestu k cieľu. Bez toho, aby som prebral plnú zodpovednosť za seba, svoje rozhodnutia a správanie sa z kruhu sebatrápenia nevymotám.

SEBAVYJADRENIE – porozumenie tomu, ako s druhými komunikujem nielen slovami, ale aj výrazom tváre, držaním tela, intonáciou, oblečením, ktoré nosím…

Jednoducho povedané, keď rozvíjam tvorivé sebavyjadrenie, môžem prijímať a oslavovať jedinečnosť, s ktorou sa prejavujem. A nech by mi pripadala akokoľvek všedná a priemerná, v mojom podaní má svoju výnimočnú hodnotu, lebo som originál.

SEBAVEDOMIE – je vlastne vedomie, že moje názory, myšlienky a konanie majú hodnotu a že mám právo na ich vyjadrenie, lebo mám čo povedať tomu svetu – som časťou jeho celku.

Môžem byť bez výčitiek sám sebou a má to význam. Vďaka prijímajúcemu postoju voči sebe sa dokážem postaviť čelom k problémom a robiť rozhodnutia. Keď sa  pristihnem pri tom, ako sa vyhýbam  tomu, čo je predo mnou, viem, že sa potrebujem postaviť svojim strachom.

SEBAUVEDOMENIE – je všímavosť k vlastným pocitom kedykoľvek sa vynoria. K tomu potrebujem schopnosť sústrediť sa na to, čo je teraz a tu, než sa dať pohltiť negatívnymi myšlienkami túlajúcimi sa v minulosti alebo v budúcnosti.

Vďaka vedomiu vlastných schopností si dokážem nastavovať reálne, ale aj odvážne ciele. A tiež sám rozhodujem o miere kontroly, ktorú si zvolím nad tým, ako sa zmením a vyviniem v lepšiu verziu samého  seba.

Prečo sa nám oplatí potrápiť seba

Zmyslom práce na zdravej sebaúcte môže byť, ako to poeticky vyjadril veľký C. Rogers: “Tichá radosť, že som tým, kým som.” To samé o sebe má nesmierny dopad na to, aký život človek vedie a ako je spokojný so sebou a so svetom.

Prajem Vám veľa odhodlanej a nezdolnej energie pri hľadaní zdrojov na pestovanie a rozvíjanie zdravej sebaúcty, aby ste sa vďaka nej potom ľahšie vyrovnávali s nevyhnutnými životnými ťažkosťami a zdanlivými zlyhaniami. Odmenou vám bude žitie s väčšou radosťou a vzbudzovanie úprimných sympatií a úcty.

Vaša Janette

P.S. Iróniou je, že čím viac človeku záleží na tom, čo si myslia druhí ľudia, tým menej si môže dovoliť zaujímať sa o ich názory, pretože je príliš zraniteľný. Vyhýba sa tomu, aby získal informácie, po ktorých prahne, pretože sa bojí, že by sa dozvedel, čo si o ňom druhí ľudia myslia. … To isté platí aj naopak. Čím menej sa človek potrebuje zaujímať o to, čo si ľudia myslia, tým viac sa o názory druhých zaujíma. Je to tak preto, že zdrojom jeho vnútornej istoty nie sú druhí ľudia. Vnútornú istotu získava z vnútra seba samého, z integrity s vlastným systémom hodnôt.
Stephen R. Covey

P.S. S. Sedem komponentov sebaúcty je výborne popísaných v knihe Deborah Plummer: Budování sebeúcty (Computer Press, 2010)

 

8666717247_e9ddbd19c1_z

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*