Rajský syndróm

Rajský syndróm
22. mája 2014 Janette Šimková

Som svedkom toho, ako je človek, ktorého hviezda vyletela nahor príliš rýchlo, dolu na kolenách. Zrazila ho tam gravitačná sila nízkeho sebavedomia. Nepostrehol, ako mu autodeštruktívne správanie vyvolané pocitmi menejcennosti pomaly, ale isto podráža nohy.  Psychológia vymyslela pre tento vzorec správania, ktorý je príznačný pre celebrity, názov rajský syndróm. Človek ním môže trpieť aj vtedy, keď zarobí veľa peňazí a pokým je táto suma vyššia, než je suma, akú si podľa seba zaslúži, začnú mu peniaze „prekážať“.

Spôsob, akým o sebe zmýšľame, ovplyvňuje aj to, ako nás vnímajú ostatní. 90 % informácií, ktoré o sebe vysielame, vysielame podvedome a ľudia okolo nás neustále reagujú na reč nášho tela, na tón, akým niečo hovoríme a na emočné signály, ktoré vysielame. A keď sa  čudujeme, prečo ľudia na naše pozitívne vyjadrenia nereagujú tak, ako by sme očakávali, je za tým reč nášho tela – vyjadruje ním niečo iné, než je to, čo hovoríme.

Psychológovia používajú na označenie súladu medzi prežívaním, uvedomovaním, komunikáciou a správaním človeka pojem kongruencia. Človek, ktorý je kongruentný, dokáže bez vnútorného napätia komunikovať otvorene o tom, čo prežíva, čo si myslí a ako sa cíti. Jeho správanie je plne v súlade s jeho prežívaním. Sú to ľudia, ktorých spoločnosť radi vyhľadávame, lebo majú vyžarovanie, ktoré priťahuje – sú sami sebou a na nič sa nehrajú.

Pointa, ktorú trefne sformuloval Paul McKenna je: “Tým, ako sa správate sami k sebe, neustále poskytujete návod, ako sa k vám majú správať iní.”

Pravdepodobne máte vo svojom okolí ľudí, ktorí vlastnia čo chcú – veľký dom, veľké auto…, ale nie sú spokojní. A potom poznáte takých, ktorí si svoj úspech užívajú s vedomím, že si ho zaslúžia. Viete, v čom je medzi nimi rozdiel? Tí prví sú so sebou vnútorne nespokojní a tí druhí práve naopak, sú so sebou spokojní.

Chápem, že si ľudia vytvárajú “masky”, pod ktoré sa snažia ukryť pocit menejcennosti. Pýšia sa rôznymi vecami, aby tým prekryli nedostatok vedomia vlastnej hodnoty. Neraz sa nedá odhaliť, že v ich snahách je hlavnou motiváciou to, aby dokázali, že nie sú takí neschopní, akí si pripadajú vo svojom vnútri. Večne sa cítia ako podvodníci, žijú v strachu, že ich už-už “odhalia” a o všetko prídu.

Je prirodzené, že každý z nás do určitej miery skrýva či kompenzuje tú časť samého seba, ktorá sa mu nepáči. Avšak behať po svete s maskou úspechu je vyčerpávajúce. Vždy mi imponuje – nielen ako koučovi, keď sa človek rozhodne, že to prázdno v sebe zaplní niečím hodnotným, aby maska prestala byť maskou.

Iróniou je, že čím viac človeku záleží na tom, čo si myslia druhí ľudia, tým menej si môže dovoliť zaujímať sa o ich názory, pretože je príliš zraniteľný. Vyhýba sa tomu, aby získal informácie, po ktorých prahne, pretože sa bojí, že by sa dozvedel, čo si o ňom druhí ľudia myslia. To isté platí aj naopak. Čím menej sa človek potrebuje zaujímať o to, čo si ľudia myslia, tým viac sa o názory druhých zaujíma. Je to tak preto, že zdrojom jeho vnútornej istoty nie sú druhí ľudia. Vnútornú istotu získava z vnútra seba samého, z integrity s vlastným systémom hodnôt. Stephen R. Covey

 

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*