Ako prejsť cez čiernotu strachu

Ako prejsť cez čiernotu strachu
14. júla 2019 Janette Šimková

Vo svojej praxi sa stretávam s tým, ako si ľudia myslia, že musia byť neustále silní, aby mohli byť nezávislí a nezraniteľní. Pochopiteľne, bez sily cítime strach, slabosť a dokonca aj beznádej. Skutočná sila však pochádza z toho, že si uvedomujeme svoje pocity, a nie z toho, že ich ignorujeme. Skutočná sila nepochádza z toho, že sa stále hráme na silných, ale z toho, že si priznáme svoje pocity slabosti a beznádeje, ktoré niekedy cítime. Zvládať kritické situácie je ako jazda po zahmlenej, tmavej a klzkej ceste. Cítime strach, lebo vidíme len tmu a predpokladáme nebezpečie. A hoci reflektory osvetľujú iba pár metrov, prejsť ich znamená, že bude osvetlených ďalších pár metrov. To stačí na to, aby sme videli, čo v danej situácii potrebujeme vidieť – narábame s tým, ako to práve je a vďaka tomu dokážeme cestu postupne zvládnuť. Kľúčové je dôjsť tam, kam dovidíme a keď sa tam dostaneme, môžeme pokračovať ďalej.

Strach je mechanická sila

Je reakciou na situáciu alebo na udalosti, ktorým sme vystavení, a ktoré nás zaskočia tak, že nevieme, ako na ne reagovať. Korene takýchto reakcií siahajú až do dôb, kedy bola príbytkom člo­veka jaskyňa a útek zárukou prežitia. Aj dnes potrebujeme utekať, keď nás niekto fyzicky ohrozuje, ale zvyčajne je naša strachová reakcia vyvola­ná vnútornými obavami a útek je najhoršie z možných riešení. Ním totiž dáme do pohybu proces, kedy nás opustí vôľa a tým dovolíme strachu, aby nám diktoval, ako máme konať. Akonáhle sme schopní uvedomiť si, že strach, ktorý nás ovláda, je svojím spôsobom mechanická sila – reflex, a že nemá nič spoločného s rozumom, stávame sa silnejšími než on.

Keď zistíte, že vaše reakcie vyvolané strachom sú reflexom, naučíte sa postupne nazerať na situácie s uvedomením, že váš strach nie je to isté, čo vy. Zmyslom je pocho­piť, čo vo vás negatívna reakcia vyvoláva, aby ste sa so svojím strachom nestotožňovali.

Pamätáte si z detstva, keď ste sa báli tmy?

Videli ste v nej kdejaké príšery. Napriek tomu sa pod posteľou alebo v skrini nijaké neskrývali. Váš strach však bol skutočný, práve on vám diktoval prežívanie. Až do tej miery, že ste nemohli zaspať a potrebovali ste uistenie od blízkych, ktorí všetko prehľadali, že ste v bezpečí. Vašou snahou teda nie je spochybnenie vlastného strachu, ale pochopenie súvislostí, ako a prečo na vás pôsobí. Akonáhle sa začnete o svoj strach zaujímať, získavate akýsi odstup. Dovoľujete si tým dívať sa na seba ako na človeka, ktorý má strach. Uvedomovanie si toho je efektívne skôr, než sa dostanete do krízy. Preto sa oplatí trénovať svoju vnímavosť voči strachu a tomu, čo ho živí na niečom, čo vám iba trochu naháňa strach. Postupne sa vám vďaka skúsenostiam a vedomiu, že čelíte „iba“ strachovým myšlienkam, cez ktoré viete prejsť, keď sa rozhodnete, podarí posilniť odvahu. Vďaka postupne nadobúdanej sebaistote dokážete prekonávať obavy. Vždy, keď sa postavíte svojmu strachu zoči-voči a opustíte svoju komfortnú zónu, nadobúdate vieru v seba. To vám umožňuje vnímať väčšinu strachových situácií ako výzvy, ktoré sa oplatí zdolávať.

Ako obracať negatívne na pozitívne?

Pomôžem si príkladom na emócii zlosti. Zlosť môže byť použitá ako pozitívna emócia, pokiaľ je ventilovaná konštruktívne. Zlosť je súčasť frustrácie. Pokiaľ ju zacielime správnym smerom, dovedie nás k činnosti, ktorá pomôže zastaviť jej vznik. Keď našej mysli chýba vyrovnanosť, tak má tendenciu vytvárať si odpor k zlosti a oneskorovať sa v nachádzaní riešenia alebo pozitívneho ventilu. V prípade, že pociťujete nárast strachu alebo frustrácie, pohyb vám pomôže uviesť tento stav do rovnováhy. Cvičenie vás dokáže spojiť s telom a doslova zatriasť so zlobou vo vašom vnútri. Je dôležité nechať emóciám voľný priebeh: zlosť a frustrácia sú dôsledkom zadržovanej energie. Sme ako tlakový hrniec, v ktorom sa varí fazuľa. Tlak sa hromadí vo vnútri, pokým nie je uvoľnený cez ventil. Keby ventil zlyhal, hrniec vystrelí pokrievku a fazuľa je všade. Rovnako, ako je zúriaci človek „všade v priestore“. Keď nájdete spôsob, ako vypúšťať priebežne paru, ušetrí vám to veľa energie a popoženie dopredu, lebo tlak sa nebude hromadiť a vy sa budete cítiť väčšmi nad vecou.

Dva dôvody prečo sa oplatí mať odvahu

Mať odvahu znamená odmietnuť konať pod tlakom vlastných slabostí. Ak ste ovládaný slabosťami, nemôžete konať súdne. Potrebujete získať odstup, upokojiť sa a chvíľu počkať, než sa rozhodnete k nejakému gestu, k činu. Nesmiete si však pliesť odvahu s trúfalosťou, kedy sa ženiete do čohokoľvek. Taký beh by vás mohol priviesť k tomu, aby ste sa znovu vrátili k svojim predošlým modelom správania sa. Potrebujete pochopiť, čo je príčinou vašich slabostí, alebo takého konania, ktoré pokladáte za slabosť. Potom budete pripravení urobiť rozhodnutie.

Mať odvahu znamená vytrvať navzdory svojmu strachu. Ak sa rozhodnete žiť podľa svojich zásad, skoncujete s tradíciami, s obrazom alebo predstavou, ktoré o vás ľudia majú. Toto rozhodnutie vás môže vydesiť. Vypočujete si kvôli nemu nepríjemné poznámky. Rozhodnutie žiť podľa svojho a nie podľa toho, ako si to prajú iní, však stojí za to.

obavy

 

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*