Odkedy kameň schudol a vietor nabral na váhe…

píše vo svojom románe o poslednej láske Milorad Pavic a mne jeho myšlienka zišla na um, keď som počúvala horekovanie sťažujúcej sa žienky: „Práve keď sa na neho spolieham, že mi pomôže, je najviac zaneprázdnený.“ Čakať, že nám bude niekto vždy k dispozícii, keď to budeme potrebovať, mi príde presne ako čakanie na to, kedy kamene schudnú.

Mám vyskúšané, že sa môžem spoľahnúť, že mi vesmír pomôže, keď si sama pomôžem, rovnako ako aj to, že nepotrebujem, aby mi niekto odobroval moje nádeje, túžby a ciele – zodpovedám za ne totiž ja sama, takže sa aj sama potrebujem rozhodnúť. Potom aspoň viem, že hnev mám adresovať sebe a nikoho iného neobviňovať – v duchu zásad proaktivity, reaktivitu sa snažím zo svojho života vystrnadiť.

Takýto postoj sa ťažko sprostredkúva, lebo na to potrebuje každý prísť sám a stotožniť sa s ním, lebo inak fungovať nebude. Viem o čom hovorím, sama som si to odžila, a práve preto môže byť moja myseľ ako svieca, ktorou môžem zapáliť inú sviecu, no potrebujem na to oheň – povedal by Milorad Pavic. Ten oheň mi doprajú koučovaní, keď mi porozprávajú, ako sa im podarilo „rozkúriť“ vo vlastných mysliach i dušiach…

Mám intenzívny zážitok zo stretnutia so ženou, ktorú som obdivovala od momentu, keď mi začala o sebe rozprávať. Ona si vtedy pripadala všelijako, len nie obdivuhodne. Vybrala si ma, aby som ju na jej ceste za nájdením seba samej sprevádzala. Uplynul nejaký čas a dočkala som sa – vymenila výčitky a obviňovanie seba samej za úctu k sebe. Teraz je z nej žieňa, ktoré pozná svoju cenu a nedovolí nikomu, aby ju zneisťoval manipulatívnym správaním. Som na ňu hrdá. Prekonala samú seba a hoci to mala neraz ťažké, nevzdala to a dokázala zmeniť nazeranie na seba i svet okolo seba. Píšem o tom aj preto, aby to na mojom blogu našla, keby ju prepadli pochybnosti a potrebovala by podporu. Ale spolieham sa aj na to, že niekoho môže jej skúsenosť inšpirovať. Keby ste chceli o tom, ako prekonať samých seba vedieť viac, napíšte mi.

Hoci je nadnesené tvrdenie G. Santayana: „Obtiažne“ je to, čo môže byť urobené okamžite, „nemožné“ trvá o trochu dlhšie, mám skúsenosť, že sa možno naň spoliehať.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka