Nemusíme byť obeťou pravidiel, podľa ktorých žijeme

Nemusíme byť obeťou pravidiel, podľa ktorých žijeme
2. februára 2017 Janette Šimková

Vnímam, aké môže byť niekedy zložité mať nadhľad, keď nám každodennosť vnucuje dívať sa pod zorným uhlom konzumu, špeciálnych zážitkov a úžitku. Neraz sme už unavení a vyčerpaní hľadať zmysluplné súvislosti… Ideály nahrádzame plánmi, je to jednoduchšie…

Nedajú sa počítať kurčatá skôr, než sa vyliahnu

S obľubou to robíme, možno preto, aby sme sa nemuseli zdržiavať trpezlivosťou. A popri tom sme radi stratení vo svojich fantazijných predstavách. Chceme, aby boli veci čo najväčšmi podľa nás a keď sa to tak nedeje, bojujeme proti všetkému. Odvrávame, kritizujeme, hádame sa, manipulujeme, vydierame, presadzujeme svoju pravdu… Prosto vzdorujeme. Nemáme kedy, dovoliť si dovoliť prijať veci také, aké sú. Nemám na mysli rezignáciu či pasivitu, len pokoru dovoliť si byť milšími, srdečnejšími, pokojnejšími, šťastnejšími a menej vystrašenými. Na takúto zmenu postoja však potrebujeme viac než chcenie – potrebujeme aj schopnosti. Očakávame od seba, že nás pevná vôľa podrží a kladieme na seba najrôznejšie požiadavky. Avšak to, čo nás vždy najväčšmi ohrozí je úzkosť z toho, či si veríme, že “to celé” zvládneme.

Keď rozum súperí s intuíciou o to, kto urobí lepšie rozhodnutie

Žiadna zmena sa neuskutoční, pokým sa pre ňu skutočne nerozhodneme. Keď sa ocitáme v nerozhodnosti, túžba po zmene môže byť akokoľvek silná, zabrzdia ju obavy, neistota a stres z jej urobenia. Zvyčajne vieme, čo nechceme. Menej jasno mávame v tom, čo skutočne chceme my sami, nie všetci okolo nás. V zaseknutí, či si máme trúfnuť a v premýšľaní čo ak… sa paralyzujeme. To má za následok, že prešľapujeme na mieste a opúšťajú nás si sily a odvaha konať.

Viete, čo je najdôležitejšie, keď sa ocitnete v jame?

Prestaňte kopať, radí W. Buffett. Je to trefná paralela k tomu, že keď nevieme, čomu sa chceme venovať, strávime väčšinu svojho času premýšľaním o tom, čo by sme chceli alebo mali robiť. Prípadne, radšej nad tým ani nepremýšľame, a ani nič aktívne nerobíme. Keď sa raz zamyslíme nad tým, čo chceme robiť, môžu nastať dva scenáre. Nič nás nenapadne alebo chceme toho toľko, že vznikne dlhý zoznam. Tu zvyčajne urobíme chybu. Chceme naraz zmeniť alebo robiť všetko. Ale to je nemožné. Nemáme zrazu viac kapacít ani energie, všetko to ustáť. Cesta vedie cez výber jednej veci, ktorej sa dokážeme venovať čo najväčšmi, aby sme pocítili efekt z toho, že robíme niečo inak. Keď to dostaneme pod kontrolu a zautomatizujeme to do podoby návyku, môžeme si pridať ďalšiu aktivitu. Pekne krok za krokom, ako Budhisti hovoria: “Tá fľaša sa naplní aj kvapkaním.”

Mať správne nastavenie značí, že cieľ je na dosah

Zaobstarať si nadšenie znamená, že eliminujeme pochybnosti. Ukrýva sa v ňom absolútna zanietenosť pre vec. Nadšenie tvorí našu vieru v to, že nám príde do cesty to, čo potrebujeme, pretože… Riadime svoj život hodnotami a zásadami, podľa ktorých sa správame. Keď v tom máme rozpor, oplatí sa ho dať do poriadku.

Krotiť svojho vnútorného leňocha

Napríklad cez „hustotu pozornosti“. Je to prosté – koľko pozornosti niečomu venujeme a sme na to zameraní, o toľko sa navýši miera nášho mentálneho sústredenia a koncentrácie. Sila je v našom sústredení. Podľa toho, kam zameriame svoju pozornosť, meníme mozog a meníme to, ako vnímame svet a ako s ním komunikujeme. Keď si všímame problémy, môžeme ich donekonečna skúmať, analyzovať, alebo hľadať ich riešenia. Zameranie na riešenia nám pomáha riešenia vytvárať!

Úspešní ľudia nie sú perfekcionisti, sú to improvizátori

Majú totiž odvahu jednoducho začať. Nepredpokladajú, že musia nutne všetko poznať. Ani tí najúspešnejší ľudia nemajú odpoveď na každú otázku. A tiež nečakajú so začiatkom až na dobu, kedy budú tieto odpovede poznať. Jednoducho začnú. Nenechajú sa všetkými tými otázkami otravovať. Neraz nám naozaj stačí viera v to, že odpovede sa časom objavia, a svoje smerovanie môžeme upravovať krok za krokom. Väčšina odpovedí totiž vyrastie z našich aktivít, a nie z teoretického špekulovanie.

Zmena ako výzva pre spontánnosť

Žiť väčšmi podľa svojich inštinktov než podľa rozumu môže byť cesta menšieho odporu. Najhoršie vidíme veci, ktoré sú nám najbližšie. Ryby spoznajú najhoršie vodu a my ľudia poznáme najmenej to bežné, každodenné. K tomu nám môže dobre dopomôcť spontánnosť. Bruce Lee ju približoval žiakom cez túto lekciu: „Buď ako voda raziaca si svoju cestu cez trhliny. Nebuď agresívny, ale prispôsob sa objektu, a nájdeš cestu okolo alebo skrz. Keď v tebe nič nezostane strnulé, okolie sa samo odhalí. Vyprázdni svoju myseľ, buď bez akejkoľvek formy, tvárny ako voda. Keď naleješ vodu do šálky, stane sa šálkou. Keď ju naleješ do fľaše, stane sa fľašou. Voda môže plávať a nemôže naraziť. Staň sa vodou.”

Post Scriptum – 1 % času investované iba do seba

Jedno percento času je nič, však? To nejako ušetríme. Z pohľadu jedného roka sú to 4 dni. Predstavte si, že ich venujete výhradne sebe. Tak, že na nič a na nikoho nebudete brať ohľad a naplánujete si deň snov podľa seba. Je jedno, či ho strávite v posteli, alebo niekam vyrazíte… Jeho úlohu je urobiť vám radosť a naplniť vás pocitom, že ste zo špirály zhonu vystúpili a máte priestor premýšľať nad tým, aký je váš smer a či tam aj pádlujete.

Máte chuť vyskúšať si to? Mne to funguje skvelo. Postupne tie dni navyšujem a vôbec nemám výčitky :-)

Vaša Janette :-)

DSC_0376

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*