Možno ľúbiť bez dávania?

Možno ľúbiť bez dávania?
14. februára 2016 Janette Šimková

Radi sľúbime partnerovi, že v menej našej lásky urobíme čokoľvek na svete a on alebo ona si teda môže robiť, čo len chce. Postupne sa objavia náznaky morálneho hazardu, ktorý je pre dlhodobé vzťahy príznačný. Vedie partnerov k tomu, že sa o seba prestávajú starať, zlenivejú, zovšednejú, romantiku vyhodia von oknom, prestanú brať ohľady na city toho druhého a začnú ho brať ako samozrejmosť. Keď sa cítime pohodlne a nemusíme sa snažiť nikoho očariť, začneme sa mimovoľne správať nerozumne a rizikovo. Morálny hazard sa začne stávať problémom – partneri sa necítia dostatočne zapojení do toho, čo robia alebo čo majú.

Príbeh ako mnohé

Prišli za mnou Katka a Michal. Sympatický pár, správali sa voči sebe s úctou a rešpektom. Cítili sa trápne, keď mi začali rozprávať, čo ich priviedlo. Túžili spolu spokojne nažívať, ale akosi im to nešlo. Mali rozdielne predstavy, ako by to malo vyzerať. Chceli sa zobrať, lenže im to naháňalo strach, lebo na niektorých zásadných veciach sa nevedeli zhodnúť. Aby som odľahčila úvod debaty, ponúkla som im, nech si predstavia, že stoja spolu pred oltárom. Hoci netušili, kam tým mierim, skúsili to. Nasledovala otázka, koľko ľudí by pán farár oddával, keby tam spolu stáli. „Predsa nás dvoch – nevestu a ženícha“, zareagovali po chvíli zmätení. Prekvapila som ich skonštatovaním, že v deň ich svadby by sa bralo prinajmenšom šesť ľudí. Vysvetlila som, že Katka by si okrem svojho manžela vzala ešte jeho rodičov a Michal by si zobral jej rodičov.

Za čo nemôžeme

Či sa nám to páči alebo nepáči, rodičia vás vychovali určitým spôsobom. Buď z toho máme úžitok, alebo nesieme negatívne následky ich výchovy. Mnohé nezhody, ktoré v partnerstve zažívame, majú priamu súvislosť s tým, čo nás rodičia naučili alebo nenaučili.

Slučka spätnej väzby

Keď sme sa s Katkou a Michalom pozreli na to, v čom spočíva ich boj, uvedomili si, že sa ich očakávania líšia. Deľba práce aj úloh vychádzali z ich rozdielnych nastavení z pôvodných rodín. Katka trpela tým, že všetko okolo a v domácnosti bolo iba na nej, pričom zažila svojho otca mame pomáhať, a Michal nechápal, čo stále rieši, veď on predsa nosí viac peňazí, čo tak bolo aj u jeho otca, kedy sa o všetko starala mama. Stalo sa im niečo, čo sa označuje slučka spätnej väzby. Partner sa správa ako sebec, takže… sa zamýšľate nad tým, prečo sa vždy správal ako sebec, čo vedie k tomu, že… vyzerá ako sebec aj najbližšie (napriek tomu, že prinesie kvety).

Ako zo slučky von?

To, čo k hádkam často vedie je preceňovanie spravodlivosti. V akomkoľvek vzťahu na spravodlivosti záleží. A nie je to o čierno-bielom videní sveta a o dvoch možnostiach, ktorými sú zostať alebo odísť. Čím viac času trávime premýšľaním o tom, aké je k nám všetko nespravodlivé, tým menej nám ho zostane na to, aby sme ho investovali do riešenia svojej situácie.

Riešenie: povzneste sa!

Zvládnuť averziu voči nespravodlivosti nebýva ľahké, a neraz je to jediné východisko. Nie vždy sa dá všetko priviesť k spravodlivosti, ale zrovnovážniť niektoré veci uvoľňuje pnutie. Michala zraňovalo, že ho Katka obviňovala zo sebectva. Veď sa snažil, aby sa mali dobre, nosil dosť peňazí, aby si mohli dopriať toho viac. To, že si ich nemali kedy užívať, ich od seba vzďalovalo. Katku hnevalo, že Michal zľahčuje jej starostlivosť o domácnosť, nákupy, pranie, žehlenie, upratovanie… Bral to ako samozrejmosť, a nikdy to neoceňoval. Hoci si navzájom sľúbili podporu, vzápätí sa jeden na druhého sťažovali, lebo si výčitkami dokazovali kto čo robí zle.

Zmena, ktorá veľa nestojí

Keď si to uvedomili, rozhodli sa dať si záväzok, čo urobia jeden pre druhého inak a čo urobia spoločne, aby bol ich vzťah harmonickejší. Katka zaplesala, že Michal urobí každý týždeň veľký nákup a Michala potešilo, že Katka raz za mesiac rezervuje niekde wellness víkend v dosahu 100 km, aby nepotrebovali veľa času na presun. Rozhodli sa, že budú chodiť spoločne do postele, kde sa pred spaním 10 minút porozprávajú v objatí, aby mali pocit blízkosti.

 Také jednoduché?

Neraz je základným problémom to, že chceme všetko, ale nie všetko môžeme mať. Je v poriadku lipnúť na spravodlivosti, je to skutočne základný ľudský pocit. Avšak, niekedy pri pocite, že ťaháme za kratší koniec môže byť realita taká, že sme obišli veľmi dobre. To však závisí od našej optiky a interpretovania toho, ako vnímame čo sa nám deje.

 Šťastný koniec – nateraz

Keď si Katka s Michalom dali záväzky a zamerali sa na svoj vzťah, hoci iba prostredníctvom jednoduchých činností, už nemali problém spomenúť si, prečo sa do seba zamilovali a o čo všetko by prišli, keby svoje správanie nezmenili. Ďalšie kroky prídu potom, keď zvládnu tie prvé.

S láskou Janette

P.S. Priateľ moj, ľúbiť je sloveso. Láska – ten pocit – je plod ľúbenia. Tak ju ľúb. Slúž jej. Obetuj sa. Počúvaj ju. Buď empatický. Váž si ju. Chváľ ju. Si ochotný to urobiť?  Stephen Covey

IMG_7958

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*