Čo si budeme hovoriť, svet nie je spravodlivý, ale býva žičlivý. Všetko, čo sme dostali, je to, v čom sme verili a čo sme očakávali, že dostaneme. A toto je trochu ošemetné. Lebo keď očakávame niečo z pohľadu toho, že sme nehodní, nie dosť dobrí alebo si nezaslúžime, tak nám chodia veci, po ktorých netúžime…
Pravdaže, dobre vieme, že si máme dať pozor na to, čo je to, čo si skutočne želáme. Moja skúsenosť ukazuje, že než si začneme v želaniach robiť poriadok, potrebujeme urobiť niečo významné. Postaviť sebalásku do epicentra svojej životnej filozofie. Bez sebaprijatia a spokojnosti so sebou si nevieme želať bezvýhradne. Lebo aj samých seba podmieňujeme neustálymi požiadavkami. Môžem sa mať rád, zaslúžiť si, oceniť sa… až keď… sa zbavím toho ohyzdného muffinu (rozumej tuk okolo brucha). Sebaláska však nenaskočí sama od seba iba preto, že nadobudnem vysnívané brucho, získam vytúžený post, alebo si nájdem dobrého muža…
Nepotrebujete sa meniť kvôli tomu, aby ste zapadli do nejakých metrík určených aktuálnymi trendmi. Ani získať niečo, čo z vás urobí lepšieho človeka. Ani nič špeciálne urobiť či dokázať. Potrebujete sa meniť kvôli sebe a pocitu zo seba. Nájsť dôvody, vďaka ktorým sa vaša sebaláska začne rozvíjať, aby ste mohli cítiť spokojnosť. To je hlavný dôvod vášho snaženia, než príde na vyplnenie želaní. Než nenadobudnete dostatok sebalásky, nikdy nebudete počúvať samých seba, pretože si nebudete veriť. Preto aj vaše želania budú závisieť od toho, či vám ich niekto odobrí a schváli. A nikto nevie lepšie ako vy sami, čo je pre vás dobré a čo skutočne potrebujete.
