Kedy sa pozeráte do tváre človeka, ktorý je zodpovedný za vaše šťastie?

Kedy sa pozeráte do tváre človeka, ktorý je zodpovedný za vaše šťastie?
24. októbra 2012 Janette Šimková

Niekedy sa nám stáva, že by sme chceli svoje šťastie vidieť v prísľuboch vecí alebo v rukách druhých ľudí. Lenže čo sa stane, ak to ponecháme na to „vonku“? Isto dobre poznáte ten pocit frustrácie, ktorý vás vo chvíľach sklamania a nenaplnenia prepadne.

Absolútne súhlasím s Johnom Powellom, ktorý tvrdí, že šťastie hľadáme na zlých miestach. Vložili sme svoju nádej do ostatných ľudí a do vecí, ktoré ju jednoducho nemôžu naplniť. On si pre seba vymyslel vlastný spôsob, ako si to pripomínať – nalepil si na zrkadlo nad umývadlom nálepku s nápisom: „Pozeráš sa do tváre človeka, ktorý je zodpovedný za tvoje šťastie.“


Z praxe môžem potvrdiť, že sme veľmi dobrí, keď skúmame „vonkajšie priestory“, ale veľmi slabí a nedôverčivý, keď máme skúmať svoj „vnútorný priestor“. Pripisujem to aj tomu, že pod vplyvmi z výchovných imperatívov zvažujeme, čo sa hodí, čo ocenia ostatní, čo je „in“, čo sa nosí, hovorí… Na mnoho vecí nemáme svoj vlastný pohľad a neraz zabúdame, čo je to, čo skutočne chceme. Alebo to v sebe natoľko potlačíme, že to potom ide ťažko vydolovať a stojí nás to nemalé úsilie.

Zabúdame byť sami sebou. Sme chytení do pasce porovnávania a súperenia, doťahujeme sa stále na niečo a na niekoho, potrebuje ostatným dokázať, že za niečo stojíme, niekým sme. Uniká nám, že keby sme energiu vložili do toho, ako byť nezávislý, užívali by sme si radosť z vlastného názoru, cesty, myšlienky… Tieto veci podľa mňa potrebujeme  v sebe pestovať. Nezávislosť je cesta o našom vlastnom tempe a rytme, keď sa nenecháme strhnúť šprintérom, ktorý nás obieha. Pre život je lepší maratónsky beh.

A mala by som ešte niečo, čo by nám vlastný sebaobraz pri skúmaní šťastia mohlo krásne vylepšiť.

Jeden starý príbeh hovorí o tom, ako mních počas príprav k večernému odpočinku povedal svojmu pomocníkovi: „Vieš, Pavol, dnes som stratil svoj deň.“

„Ako to, že ste stratili svoj deň?“ spýtal sa pomocník.

„Len tak som vzal a stratil celý deň,“ odpovedal mních.

„Viem, že môžeme stratiť kľúče, nejakú vec, ale že by sa dal stratiť deň, tomu nerozumiem.“

„Vysvetlím Ti, prečo sa to stalo. Za celý deň som totiž neurobil pre ostatných nič dobrého.“

Prajem Vám, aby ste sa nevzdávali nádeje na pravé a skutočné šťastie. Ako hovorí John Powell: „Cesta ku šťastiu je ako most, ktorý musíme prejsť, nie roh, za ktorý sa dá zahnúť“.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*