Každý komunikuje, ale každý nenadväzuje spojenie

Každý komunikuje, ale každý nenadväzuje spojenie
27. októbra 2013 Janette Šimková

Deti do určitého veku hovoria všetko, čo si myslia, bez významnejšieho filtrovania. Pripravia tak rodičom nejednu zaťažkávaciu chvíľku, lebo niektoré úprimné postrehy sú za hranicami diplomacie. Tolerujeme im to a príde nám to roztomilé, ale len pokým sú malé. V neskoršom veku od nich chceme, aby do komunikácie vnášali stratégiu, selektovali obsah a upravovali formu toho, čo hovoria. Dôvod je prostý: dospelí ľudia zvyčajne nehovoria všetko, čo si myslia. Zvyčajne sa skôr snažia, aby boli v komunikácii milí. Pre mňa osobne je prínosnejšie, keď radšej zostanú sami sebou. A nemám tým na mysli, že sa nepotrebujú snažiť vylepšovať svoju komunikáciu, ale že sa zbavia neúprimnej štylizácie a manipulácie s ľuďmi.

K mojej práci patrí pomáhať ľuďom efektívnejšie, bezproblémovo, autenticky  a nenásilne komunikovať. Táto zručnosť sa učí ako každá nová vec, ktorú chceme zvládnuť. Na našu škodu, v škole nás nikto neprevedie cez to, že komunikácia má svoje špecifiká a pravidlá, že je to nejaký proces. Robíme v nej toľko hriechov, za ktoré potom platíme vysokú cenu, že sa oplatí pozastaviť nad tým, či máme nejaké rezervy a možnosti, ako komunikovať lepšie, nekonfliktne, ústretovo, diplomaticky, asertívne…

Mám pre vás šikovnú pomôcku, ako si v každodennej interakcii s ľuďmi môžete postrážiť to, čo otvorenej a priateľskej komunikácii stojí v ceste. Sú to odporúčania, ako niečo nerobiť, hoci sa zvyčajne odporúča to, čo robiť treba. Keď sa však dokážete zbaviť niektorých menovaných prehreškov, posuniete sa väčšmi k tomu, aby ste si sami určovali svoje optimálne vnútorné a vonkajšie komunikačné možnosti a majstrovsky ich využívali.

Thomas Gordon pomenoval dvanásť prekážok v komunikácii, ktoré môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:

m a n i p u l o v a n i e

1.   Príkazy, nariadenia, povely – hovoriť druhému, čo má urobiť, je o presadzovaní vlastného ega.

2.    Varovanie, vyhrážky, sľuby – hovoriť druhému, aké bude mať dôsledky, ak niečo spraví alebo nespraví je vzorec správania prebratý z detstva, ktorý je neefektívny

3.   Napomínanie, moralizovanie, karhanie – hovoriť druhému, čo by mohol alebo mal spraviť je o našej zníženej akceptácii toho druhého.

4.   Radiť, ponúkať riešenia alebo navrhovať – pokým nás o to nikto nežiada, dávať hotové odpovede je o nevyžiadaných radách – máme to my sami radi?

h o d n o t e n i e

5.   „Prednášky”, poúčanie, poskytovanie logických argumentov – pokúšať sa ovplyvňovať na základe faktov, protiargumentov, logických informácií alebo vlastných názorov je nátlakové, pokým sa na nás niekto neobrátil s takouto žiadosťou.

6.   Posudzovanie, kritizovanie, vyjadrovanie nesúhlasu, obviňovanie – vyslovovať negatívny názor alebo hodnotenie neužitočným spôsobom je ako bumerang – vráti sa nám to späť.

7.   Odmeňovanie,   vyjadrovanie   súhlasu   –  podmieňovať žiadúce správanie odmenou, alebo súhlasom je neférové a nekorektné.

8.   Nálepkovanie, zahanbovanie, vysmievanie sa – spôsobiť, že sa niekto cíti ako hlupák nám neslúži ku cti.

r o z m a z n á v a n i e

9.   Interpretovanie, analyzovanie, diagnostikovanie – vysvetľovať motívy iného alebo analyzovať, prečo niečo niekto robí alebo hovorí je o tom, že sa viac staráme o iného, než o seba.

10. Opakované uist’ovanie, sympatizovanie, utešovanie, podpora – naše tendencie hrať sa na spasiteľov a zachraňovať celý svet je skôr trápne ako prínosné.

11. „Sondovanie”, vypytovanie sa, vypočúvanie – rešpektovať súkromie a intimitu je o elementárnej slušnosti.

12.  Unikanie, odpútavame, uplatňovanie humoru, rozptyľovanie – zľahčovať veci, lebo chceme odviesť pozornosť je lajdácke.

Povzbudím vás slovami Charlesa Fostera: “Čím dôležitejšie je to, čo HOVORÍME,  tým väčšmi záleží na tom, ako to POVIEME.“

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*