Hlavné je jednoducho začať – aj v AUDIO verzii

Hlavné je jednoducho začať – aj v AUDIO verzii
31. januára 2016 Janette Šimková

Poznáte to sami na sebe – príde nadchnutie sa pre niečo nové, iné a nadšenie vás poháňa k rozhodnosti, lenže vôľa nestíha s nimi držať krok a ochabuje, až prestáva spolupracovať. Potom prídu výčitky a hneváme sa na seba, že sa nám to nepodarilo. Cítime sa zmätení a sklamaní, že nie sme schopní urobiť pokrok a dosiahnuť svoj cieľ. Čím viac opakovaní tejto schémy, tým menšia dôvera v seba, a tým väčšia frustrácia.

Prečo je také ťažké dodržiavať predsavzatia?

Albert Eistein by vtipne poznamenal: „Teoreticky sú teória a prax to isté. Prakticky nie.“

Pri sprevádzaní ľudí dôverne poznám, aké náročné je dosiahnuť udržateľné sebazdokonaľovanie. Je to s ním skutočne ťažké – aj tí najdisciplinovanejší a najúspešnejší ľudia pri sebazdokonaľovaní stroskotajú. Avšak, nevzdajú to, hľadajú stále nové spôsoby ako so sebou vyjednávať a neuhýbať, pestovať debadisciplínu a zotrvať v pozitívnych návykoch.

Rada od firmy Nike by vás povzbudila, že ak sa cítite neistý, nemajú vám to za zlé. „Len to robte častejšie.“ Je to taká naša ľudská prirodzenosť, že sa oveľa viac vyžívame v tom, že sa ponosujeme na nedostatok niečoho (času, pohybu, peňazí…) namiesto toho, aby sme hľadali spôsoby, ako tento problém vyriešiť.

Ako teda na to?

Skvelým tipom sú mikropredsavzatia. Sú to ucelené a pevné záväzky, ktoré majú upevniť nejaký cieľ v správaní a okamžite priniesť osoh. Nepotrebujete chcieť od seba zaraz veľké veci typu budem zodpovednejší, organizovanejší, efektívnejší… Potrebujete si nastaviť malé, postupné kroky, aby ste v každodennosti vykázali pre dobrý pocit zo seba ten druh činorodosti, ktorý vás dovedie bližšie k tomu, po čom túžite. Zmyslom je robiť, hoci malú aktivitu tak často, až sa z nej vypestuje návyk vedúci k stabilnému postoju. Potom sa dá pridať ďalšia aktivita, zmysel je v postupnosti, nie v urýchľovaní.

Príbeh zo života

Vyhľadala ma mladá žena, povedzme Janka, ktorá je zvyknutá pracovať 12-14 hodín denne. Neprišla preto, aby som jej dohovorila, aké to bude ma pre ňu následky. Hľadala spôsob, ako si dovolí nechať nejaký čas aj pre seba, lebo prioritu tvorí práca, ktorá jej uspokojuje väčšinu potrieb. Rozum ju vystríhal, že keď to neurobí, môže sa odpáliť a to ju primälo premýšľať nad tým. Hoci pocitovo mala chuť naďalej veľa pracovať, lebo jej to nateraz prináša efekt. Odhodlanie pracovať menej sa jej nijako nedarilo presadiť v praxi. Vždy bolo niečo dôležitejšie a naliehavejšie, než jej voľnočasová aktivita. Jankina prirodzená tendencia odvádzať prácu na 100 a viac percent sú mocnejšie, než dovolenie si poľaviť. Spoločne sme skúmali, akú malú zmenu, hoci nepatrnú by ocenila, keby sa v súvislosti s jej neexistenciou voľného času niečo zmenilo. Uvedomila si, že keby obmedzila tlak na seba, že musí nepretržite podávať vysoký výkon, uľavilo by sa jej. Začala s 10 minútami večerného “ničnerobenia” denne. Pozostávali v tom, že si v hlave zoradila, aký mala deň, zapísala si 3 krátke vety, za čo je vďačná a poskúmala najintenzívnejší pocit z dňa – ako jej s ním bolo a čo jej chcel povedať. Chcela od seba na začiatok iba toto jediné – počas 10 minút sledovať svoje myšlienky, zatriediť si ich a na druhý deň urobiť opäť to isté. Deň za dňom, než prešiel týždeň, druhý, tretí a ani nie do mesiaca u Janky nastala zmena priorít, ktorá podporila jej nový zvyk – začal sa diať akoby automaticky. Vďaka nemu sa začala meniť aj jej predstava o sebe samej. Zbadala, že nový spôsob prístupu k času voči sebe z nej robí iného človeka. Začala sa stotožňovať s novým správaním a začala samú seba inak vnímať. Spozorovala, že sa zlepšila a v skutočnosti prešla zmenou.

Janka svoj postoj k predsavzatiu, že by mala mať viacej času na seba po predošlým skúsenostiach prehodnotila. Namiesto veľkého, dlhodobého cieľa, že bude menej pracovať si našla svoju cestu k sebe cez to, že si začala vyčleňovať malé časové rámce, aby sa stišovala a premýšľala nad tým, aké to pre ňu je. Zrazu sa stala prioritou sama pre seba a nechcelo to žiadny radikalizmus, ani vyčerpávajúce súboje so svojím nastavením.

Ponaučenie z krízového vývoja

Práve primerané predsavzatia prinášajú okamžitý a pretrvávajúci úžitok. Je to prosté – úspech v každodennom záväzku nás zmení viac, než príprava na ten veľký dôležitý skutok, ktorý plánujeme toľko, až sa vyčerpáme nerozhodnosťou.

Toľko oslava mikropredsavzatia, lebo je to čin, nie niečo, čo si sľúbite byť, ale niečo, čo si zaumienite urobiť. Nie je to želanie, ale poctivý plán vytvoriť, zmeniť či ignorovať určitý návyk alebo postoj.

Pozitívne návyky sú ako energetická tyčinka

O koľko by bola naša cesta k prosperite istejšia, keby mal každý z nás niekoho, kto by ho konfrontoval so životne dôležitými otázkami a neuspokojil by sa s jednoduchými odpoveďami či výhovorkami. Inšpiratívna analógia je v tomto starom príbehu: Kedysi dávno šiel jeden múdry muž po ceste, keď ho prekvapil samurajský bojovník. Vytiahol meč a povedal: „Kto si? Kam ideš? Prečo tam ideš?“ Múdry muž sa nedal zastrašiť a odpovedal: „Koľko vám platí váš majster?“ Samuraja prekvapilo, že muž neprejavil strach. „Dve zlatky mesačne“, odpovedal. Múdry muž chvíľu premýšľal a potom povedal: „Mám pre vás návrh. Ja vám budem platiť tri zlatky za mesiac, keď ma na tejto starej ceste každý deň zastavíte a budete chcieť, aby som odpovedal na vaše tri otázky.“

Máte už svojho „samuraja“? Hoci len denníkového?

Držím palce a keď budete mať chuť, podeľte sa o svoje malé víťazstvo nad sebou. Rada venujem ocenenie a povzbudenie.

P.S.  Ak sa neviete popasovať s nenáročným predsavzatím, musíte si uvedomiť, že okrem nejakého zázračného veľkého tresku vám už nič nepomôže zmeniť spôsob života. Caroline L. Arnold

Blog si môžete aj vypočuť :-)

12191791_10208048604401174_6405608608895730043_n

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*