Čo limituje našu lásku k sebe a k druhým?

las2

Odborníci predpokladajú, že od narodenia do piateho roku života sme denne dostali v priemere 431 negatívnych informácií. „Choď odtiaľ.“ „Nie, si veľmi malý.“ „Daj mi to! Niečo si urobíš.“ „Zase si urobil neporiadok.“ „Buď ticho. Dnes som mal ťažký deň.“ Tu niekde pramenia naše pochybnosti o sebe. Prvé dojmy našej nedostatočnosti nadobudnuté v rannom veku v nás pretrvávajú a spôsobujú, že trpíme komplexom menejcennosti. Naň platí niečo jednoduché, a predsa zložité – sebaprijatie.

Sebaprijatie je tvorené vzťahom k sebe. Prejavuje sa tým, čo si o sebe myslíme a čo si o sebe predstavujeme. Má stránku kognitívnu (myšlienky, hodnotenie, predstavy) a emocionálnu (pocity, emócie, nálady). Dôležitou zložkou sebaprijatia je predstava vlastného telesného vzhľadu, kde môžeme odlíšiť predstavu „aká/aký som sama pre seba“ a „aká/aký som pre druhých“.

V sebaprijatí je nielen to, ako sa vnímam, myslím, hodnotím a prežívam (tzv. reálne ja), ale tiež to, „aká/aký by som mal-a byť“ alebo „aká/aký by som chcel-a byť“ (ideálne ja). Rozdiel medzi reálnym a ideálnym JA je dôležitou motiváciou pre našu snahu byť lepšími. Keď je tento rozdiel malý, je to v poriadku, človek sa snaží a má pocit, že môže všetko dosiahnuť. Ak je však rozdiel medzi reálnym JA a ideálnym JA veľký, je zdrojom silnej frustrácie – vtedy sme so sebou stále nespokojní, kritizujeme sa, sme zo seba nešťastní, podceňujeme sa…

Keď chcete popracovať na svojom sebaprijatí, pomôže vám odhodlanie zameriavať svoju pozornosť a energiu na 10 znakov príznačných pre zdravé sebaprijatie v každodennom živote. Inšpirovala som sa u J. Powella, autora knihy Štestí začína uvnitř.

Keď prijímame samých seba, tak:
1. sme šťastní
Keď sa plne tešíme z toho, akí sme, sme vždy v dobrej spoločnosti. S niekým, koho máme radi, sme celých 24 hodín denne. V dobrom aj zlom je táto známa milá osoba stále s nami.
2. ľahko sa otvárame druhým
S dôverou vstúpime do miestnosti plnej cudzích ľudí a predstavíme sa im. Sami seba vnímame ako dar venovaný druhým cez otvorenie sa a druhých berieme  ako dar, ktorý láskavo a vďačne prijímame.
3. sme vždy pripravení na to, aby ste boli milovaní a chválení
Nemusíme bojovať s nevyslovenou námietkou: „Keby si ma skutočne poznal, nemal by si ma rád.“ Sme schopní prijať aj pochvalné poznámky a komplimenty bez podozrievania z toho, že ten, kto ma chváli, má nekalé motívy.
4. máme moc byť skutočne sami sebou
Nepotrebujeme si nasadzovať masky alebo hrať určitú rolu tak dlho, že sa potom stratíme v tom,  kde končí maskovaná rola a kde začína naše skutočné ja. Máme inštinkt pre vnútornú autentickosť a pomáha nám zmysel pre úprimnosť.
5. prijímame sa takí, akí sme práve teraz
Pri pravom sebaprijatí sa zameriavame na to, kým sme v tomto okamihu. Jeden verš to hovorí takto: „To, čo si bol, na tom nezáleží, ak tvoje ja skutočne existuje.“
6. sme často a ľahko schopní smiať sa sami sebe
Vieme si priznať svoju vlastnú zraniteľnosť a pochabosť a smiať sa im. Vieme, že sme v podstate dobrý a bez výčitiek priznávame,  že máme tiež svoje hranice.
7. sme schopní spoznať a riešiť svoje potreby
Sme pozorní k potrebám druhých, ktorým často s veľkým pochopením pomáhame. Avšak dokážeme aj bez dlhotrvajúceho pocitu ľútosti alebo previnenia povedať druhým nie. Poznáme tak svoje vlastné potreby.
8. sme tiež schopní sami o sebe rozhodovať
Pri pravdivom a radostnom prijímaní samých seba robíme to, čo sami považujeme za správne a primerané, nie to, čo si myslia alebo hovoria druhí ľudia.
9. máme pozitívny vzťah ku skutočnosti
Nemrháme zbytočne energiou na ľútosť nad tým, že nie sme iný. Máme radi život a berieme ho taký, aký skutočne je. Neutekáme vo svojich myšlienkach k tomu, čo by bolo, keby…
10. sme asertívni
Radostné sebaprijatie nás vyzýva k asertivite – k rešpektu voči sebe samým, k otvorenému a poctivému vyjadrovaniu svojich názorov. Nepotrebujeme skrývať svoje názory a nebojíme sa druhým ukázať, aký skutočne sme.

 

“Láska je súčasťou samotnej ľudskej podstaty. Sme schopní ju rozoznávať a uznávame ju, pretože v nás vibruje, aj keby to bolo až niekde v našich najhlbších hlbinách.” Deepak Chopra

 

 

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka