Zišla mi táto otázka na um, keď som počúvala zúfalstvo chlapíčka, ktorý vie, že nechce žiť ako doteraz, akurát nevie, aký by mal byť jeho nový začiatok. Respektíve, domnieva sa, že naň nemá nárok, iba vie, že už nevládze trpieť a niesť na pleciach všetky tie bremená, ktoré si prikladá. V takýchto prípadoch sa zvyknem pýtať: „Čo sa o sebe dozviete, keď všetky dôverne známe nálepky, ku ktorým ste v bežnom živote pripútaný, odlepíte a nalepíte niekam inam?“
Je náročné, bolestivé aj nepríjemné skladať si masku toho, za koho sa vydávate, ak vám tento vonkajší sebaobraz pomáha udržať si tvár. Lenže čo ak práve za maskou sú tie vaše silné i slabé stránky, vrcholy aj priepasti, ktorým vďačí vaše ja za nezameniteľnosť a jedinečnosť? Vaše dve tváre jedného ja vám dokážu urobiť zo života peklo. Tento zaručený spôsob, ako samým sebe škodiť, je zničujúci.
Lenže ako strhnúť to, čo je rokmi zafixované a čakáme ukrutnú bolesť, pričom vopred nevieme, aké to bude mať následky? Vieme, aký je ten človek pod naším povrchom, ktorý k nám neodmysliteľne patrí už od detstva, akurát ho ignorujeme? Celý život to s nami vydržal a nikdy nás napriek všetkým trampotám nenechal napospas, akurát ho nepočúvame. Pre niektorých je zdrvujúca otázka: „Ako chcete milovať druhých, keď sa sami nedokážete vystáť?“
Pre výskumnú cestu do „vnútorného sveta“ neexistujú žiadne patentované riešenia, ani vyznačené chodníky so značkami v jasných farbách. To, čo si potrebujeme pred cestou ujasniť, sú záväzky voči sebe v podobe obnovy dôvery v samých seba, načúvania intuícii a nebránenia sa pocitom – dobrým, ani zlým. Náš život sa totiž môže stať vždy len tým, čo z neho urobia naše myšlienky. A tak sa vlastne dostávame na začiatok každého nášho zacyklenia, kedy sa motáme a nevidíme žiadnu cestu.
Kto nám zodpovie naše najvnútornejšie otázky zmyslu a naplnenia života? Ja to v roli kouča nie som. Ale viem vám pomôcť s tým, aby ste si odpovede na ne našli sami. To, čo vám rada ponúknem je partnerské sprevádzanie, aby ste udržali svoju zvedavosť v bdelom stave a mohli všedný život považovať za vzrušujúci a podnetný pre zmysly.
Myslím si však, že na mnohé naše otázky potrebujeme viacej času. Zvyčajne na ne nenájdeme dobré či zlé odpovede, ale tie, ktoré budú naše a o nás – tie nás potom udržia v strehu, aby sme si svoj obraz o svete – vnútornom aj vonkajšom, utvárali sami.
Vo vesmíre exituje len jedna jediná slepá ulička. Je ňou uzavretý duch. J. F. Wiliams
