Akceptovať druhého je stratégia múdrej prevahy

Akceptovať druhého je stratégia múdrej prevahy
18. mája 2015 Janette Šimková

Nie je to stratégia, s ktorou zo seba robíme obeť. Mávam potrebu toto tvrdenie často klientom objasňovať a uisťovať ich, že akceptovať a tolerovať nie je to isté, ako si nechať všetko ľúbiť. Niekoho, kto je veľmi nahnevaný, môžeme prijať a tolerovať takého, aký je, ale nemusíme jeho hnev trpieť. Pokiaľ na nás kričí, hádže po nás vecami alebo sa správa inak deštruktívne, nemusíme to pasívne prijímať. Vtedy je namieste akceptovať predovšetkým svoju potrebu bezpečia a keď je to možné, vykážeme agresívneho človeka do patričných medzí. Alebo sami opustíme priestor. Neutekáme ani nie sme zbabelí, keď nečelíme tomu, aby sme niekomu poslúžili ako hromozvod.

Čo treba nacvičovať celý život

 Povedať áno sám sebe, aj keď sa cítim pod psa. Tolerancia a akceptovanie “nepríjemných” (hrubých, arogantných, agresívnych, mocenských, manipulatívnych, samoľúbych, egocentrických…) ľudí začína u nás samých. Ľudia zvyčajne nečakajú takéto odporúčanie. Je za ním totiž to, že než uznáme človeka s jeho vlastnosťami, musíme najskôr prijať samých seba. Chápať a tolerovať samých seba so všetkým, čo k nám patrí, je vždy nevyhnutný prvý krok. Viem, že to nie je práve rýchle a okamžite účinné riešenie, ale je najspoľahlivejšie. Už ste sa isto presvedčili, že rovnako, ako zaobchádzate sami so sebou, zaobchádzate tiež s druhými. Testovacia otázka: Ako chcete povedať niekomu áno, keď nedokážete súhlasiť sami so sebou?

Chcete vedieť, ako sa ľahko presvedčíte, že niekto nemá so sebou súcit? Tvrdo posudzuje a odsudzuje ľudí okolo seba.

Ako ustáť, keď niekto pokúša vašu trpezlivosť?

Najskôr potrebujete jasné pritakanie všetkým myšlienkam a pocitom, ktoré prežívate. Mávate stavy, keď sa cítite mizerne? Je to ľudské, smiete sa tak cítiť. Možno by ste práve vtedy mali chuť niekomu poriadne vynadať a zotrieť ho, jednoznačne mu dať najavo svoj názor – aj tieto pocity sú ľudské. Oplatí sa však najskôr si ich uvedomiť a dovoliť si ich. A hoci v takých okamžikoch nie ste vôbec príjemný a hnevá vás to, môžete mať takéto myšlienky a emócie s nimi späté môžete “privítať”. Netreba ich potláčať, ani sa za ne odsudzovať. Sú to práve nepríjemné pocity – naše aj tých druhých, ktoré predovšetkým vyžadujú našu toleranciu, prijatie a podporu. To, čo nemusíme, je miešať sa do pocitov a myslenia “nepríjemných” ľudí – stačí ich akceptovať.

Učiť sa tolerovať individualitu druhých značí otvárať si priestor pre seba, v ktorom sa veci môžu meniť, lebo máme na ne dosah my sami. Tolerancia neznamená súhlasiť s názorom druhých – znamená, že necháme platiť aj odlišný názor. Formulka pre to je jednoduchá: “Chápem, že tvoje stanovisko je takéto. Ja to vidím inak.”

Aplikačné odporúčanie: Každý deň skúšajte niečo nové. Vypestujete si tak toleranciu k novým a odlišným veciam.

Na podporu:  “Chyby sú často tým, čo je na ľuďoch najzaujímavejšie. Akceptujte svoje nedokonalé JA.”  T. Küstenmacher v knihe Zjednodušte si život

2

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*