Ak sú naše snahy polovičaté, dovedú nás iba na pol cesty

Ak sú naše snahy polovičaté, dovedú nás iba na pol cesty
27. marca 2013 Janette Šimková

Zdôverila sa mi žena, ktorá mala dilemu a s rozpakmi mi o nej rozprávala. Tvrdila, že vie, že ju jej priateľ miluje a ich vzťah by chceli zavŕšiť sobášom. Miluje ho aj ona, už sú spolu niekoľko rokov, ale… Podviedol ju a ona si uvedomila, že sa necíti byť pre neho prvoradá. Máva často pocit, že ho viac než ona zaujíma práca. V koučovacom rozhovore si vyjasnila, že cíti rozčarovanie, lebo jej priateľ nedáva toľko, koľko by chcela. Pýtala som sa, aký by mal byť jej vzťah v ideálnom prípade, keby na nič nemusela brať ohľad. Rozpremýšľala sa a ako mi rozprávala svoju predstavu naplneného príbehu lásky, pristavila sa pri myšlienke, že to, po čom túži je, aby bola milovaná z celého srdca, bezpodmienečne a bezvýhradne. Keď vztiahla túto svoju predstavu a očakávania z nej vyplývajúce do reality, uvedomila si, že dostáva polovičatú lásku a že jej to nikdy nebude stačiť. Teraz už vie, prečo prežíva pocity vnútornej nespokojnosti a pochybností. Jej vnútorný hlas ju varuje, že „polovičaté výsledky“ ju nikdy nenaplnia.

Naša myseľ je veľmi zložitý systém. Keď sa k nemu pridá aj srdce s emóciami, nadobúdame pocit, že potrebujeme fungovať ako stroj, ktorý všetky tie schémy a vzorce dokáže rozšifrovať. V skutočnosti však reagujeme na všetko, čo sa nám stane, podľa predchádzajúcich šablón, ktoré sa už v našej mysli a srdci nachádzajú. Neopláca sa preto ignorovať signály, ktoré nám, hoci neraz nezrozumiteľne, hovoria, že s niečím nie sme spokojní. Oni sú tí kormidelníci, ktorí nás smerujú k tomu, čo od života očakávame a chceme. A toho si potrebujeme byť vedomý, lebo ak je naša túžba dostatočne silná, usilujeme sa o to celou svojou bytosťou a potom nás to robí šťastnými. To je ten stav, keď môžeme povedať, že sme niečomu oddaní celým srdcom. Vtedy je naše úsilie korunované zmysluplnosťou, cítime naplnenie a spokojnosť, a pochybnosti idú bokom.

Je prirodzené, že niekedy nerozumieme tomu, čo nám hovorí náš „vnútorný sprievodca“. Zvykneme sa znepokojovať možnosťami typu „ako to mám urobiť?“, lebo nenachádzame dobré  riešenia. Pri koučovaní je skvelé, že dovolíme všetkým možnostiam, aby existovali, necenzurujeme ich ani rozumom, ani srdcom. Ocitnú sa vyrieknuté mimo chaosu hlavy a zákutí duše, a tak dokážu priniesť voľnosť a otvorenosť tomu, čo je pre nás dobré, čo skutočne chceme a do čoho sa rozhodneme vložiť celé svoje srdce. Len vtedy nebude naša snaha polovičatá.

Ako tvrdí Bronnie Ware: „Život plynie rýchlo, ale je možné prísť na koniec a nič neľutovať. Chce to trochu odvahy žiť správne, naplniť život, ktorý máte tak, ako chcete. Rozhodnutie je na vás. A vaša bude aj odmena.“


0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*