Ak ja nie som pre seba, kto je pre mňa?

Ak ja nie som pre seba, kto je pre mňa?
25. januára 2011 Janette Šimková

K tejto otázke patrí ešte táto: A keď som iba pre seba, čo som? a aj táto: A keď nie teraz, kedy potom? Položil ich učenec Hilel ešte pred naším letopočtom a podľa mňa sú stále aktuálne, aj keď žijeme v informačnej spoločnosti, kde je práca s informačnými a komunikačnými technológiami každodennou záležitosťou a mali by nám slúžiť. Často sú však kontraproduktívne v tom, že nás zahlcujú a ohlušujú a my máme problém stíšiť sa a načúvať svojim pocitom a klásť si podobné otázky.

Máte počas dňa okamihy, kedy sa venujete výhradne iba sebe a nič iné neriešite? Predpokladám, že tí, ktorí si to doprajú sú vo výrazne menšine pred tými, ktorí sa nedokážu „odstrihnúť“ a byť chvíľu iba sami so sebou a pre seba. Je to daň za to, že veci odkladáme na vhodnejšiu príležitosť, lebo teraz, v tomto okamihu je dôležité niečo iné. Lenže koľko je takých okamihov, kedy nie je nič dôležité?
Žijeme takým závratným tempom, až nadobúdame pocit, že máme veľa príležitostí ujsť pred niektorými našimi pocitmi. Tie nás však dokážu doháňať, lebo predsa len, čo je rýchlejšie ako myšlienky? Našlo by sa zopár vecí, ale rozumiete, ako to myslím, však?

Keď počúvam od koučovaných otázku, čo by mali urobiť so svojou budúcnosťou, spýtam sa ich, či môže byť ovplyvnená tým, čo robia teraz. Potom zvyknem položiť aj otázku, či môže byť ich prítomnosť ovplyvnená tým, čo robili v minulosti. Sledujem tým to, aby si uvedomili, aké sú ich myšlienkové pochody a či robia veci vedome. Pretože ako tvrdil Carl Jung: „Pokiaľ si vedome nevyberiete cestu, kam chcete ísť, urobí to za vás vaše podvedomie a zle to dopadne“. Tá časť o zlých dopadoch môže ilustrovať práve situáciu, v ktorej sa nachádzame, a z ktorej hľadáme východisko. Zvyčajne si poradíme sami, veď nás to posilňuje, ale keď nás problém pohltí natoľko, že už „cezeň“ nevidíme, je lepšie obrátiť sa na odborníka, napríklad kouča. Rád nás podporí a pomôže nám, aby sme sa úplne nevysilili, keď máme výhľad prekrytý a strácame svetlo.

Na úvodné otázky mám aj takúto odpoveď: „Tvojou prvou povinnosťou je urobiť šťastným sám seba. Ak si šťastný, urobíš šťastných aj ostatných, lebo šťastný túži vidieť okolo seba iba samých šťastných.“ L. Feuerbach

Vy máte aké odpovede? Poteším sa, keď sa o ne podelíte.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*