Venovať seba ako darček

Venovať seba ako darček
16. decembra 2017 Janette Šimková

Všetko, čo nedarujeme, sa stratí. Páči sa mi toto indiánske príslovie. Evokuje vo mne pravú štedrosť – hlavne emocionálnu a duchovnú. A pripomína, že takmer všetko, čo máme, je pominuteľné.

Čo je pravý darček

Pri obdarúvaní sa neraz trápime hodnotou darčeka a pochybujeme, či bude dostatočný. Vzdychneme si, že by sme dali aj viacej, keby sme mohli. Rozhodujúcejšia mi však príde vhodnosť než hodnota. Ako si nedávno povzdychla jedna stará mama: „Namiesto toho tabletu, ktorý som dostala, by som bola radšej častejšie s vnúčikom. Nepotrebujem nijaké darčeky, mne stačí, keď ma príde pozrieť a porozprávame sa.“

Do čoho balíte darčeky?

Ja najradšej obdarúvam zážitkom. Najviac sa vytešujem, keď môžem byť pri tom spolu s obdarovaným. Potom je predstavenie, koncert, výstava, výlet… s nádychom výnimočnosti. Užívať si niečo povznášajúce s človekom, ktorého mám rada, sa mne aj jemu, postará o veľký zdroj pozitívnych emócií. Tie doznievajú dlhšie, než radosť z nejakej veci, tá sa nedá predĺžiť. K zážitku sa kedykoľvek v spomienkach vraciam a prenesiem sa tak do atmosféry, ktorá ma naplní vďačnosťou a láskou.

Ľahostajnosť ako nebezpečná zbraň

Nedávno som započula v obchode rozhovor dvoch žien o obdarúvaní vo svojich rodinách. Reakcia jednej z nich bola: „Ja to mám vybavené, nepotrebujem zháňať žiadne darčeky. Oni kašlú na mňa a ja na nich. Aspoň nemám starosti.“ Bolo mi z toho smutno. Takýto druh nevšímavosti odsudzuje vzťahy na zánik. Pravidelne sa pristihujem pri tom, či som venovala dostatok pozornosti zisťovaniu toho, čo je dôležité pre ľudí okolo mňa. Lebo oni sú neodmysliteľnou súčasťou môjho sveta, ktorý by zostal bez nich prázdny a bez zmyslu.

Zahltení sami sebou

Keď sme plne zamestnaní iba sami sebou, tak sa nám ťažko nalaďuje na toho druhého. Nedá sa o niekoho úprimne zaujímať len tak, bez neprerušovanej pozornosti a venovaného času. Chce to od nás zdržať sa hodnotenia, kritizovania, posudzovania, radenia, mudrovania… Stačí len tak byť, počúvať, zdieľať, vnímať… Prejaviť pochopenie, podporu, povzbudenie… Tak málo a zároveň tak veľa.

Vzťahy nie sú niečo samozrejmé

A len tak niekde nečakajú, kedy si zmyslíme, že by sme mohli pre ne niečo urobiť. Keď sa o vzťahy pravidelne nestaráme, neskôr sa už k tomu nedostaneme, lebo vzťahy to neprežijú. Teraz je obdobie, kedy máme k stretnutiam a obdarúvaniam najbližšie z celého roka. Už ste sa isto stretli so želaním, že darček nemusíte nosiť, stačí, že prídete vy sami. Je to tak, neraz stačí venovať seba – dobre naladeného, zhovievavého, trpezlivého, láskyplného… Ten najlepší a najskvelejší darček na svete.

Vaša Janette

P.S. „Jedna ruža včas je oveľa cennejšia ako tisíceurový dar príliš neskoro.” Jim Rohn

StockSnap_PXEWIFEIJJ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*