Rozdiel medzi chcením a urobením – využite 7 princípov na zvýšenie akčnosti

Rozdiel medzi chcením a urobením – využite 7 princípov na zvýšenie akčnosti
24. augusta 2017 Janette Šimková

Zmenu môžeme vítať alebo nenávidieť. Môžeme samých seba vedome smerovať k tomu, aby sme sa k životu stavali otvorene, alebo sa nechať blokovať nepodloženými obavami a iluzórnymi strachmi.

To, čo nás v zmenách zastavuje je, že ich považujeme za zložité, ťažké, nepríjemné, bolestivé, nezvládnuteľné, až nedosiahnuteľné a bez akejkoľvek garancie. Spolu s týmito predstavami nastupujú zároveň obavy z toho, čo bude, keď to celé nezvládneme. Preto býva bezpečnejšie, ak sa voči zmene obrníme alebo ju aspoň odsúvame. Zostaneme tak v komfortnej zóne a udalosti sa s nami nemôžu nepekne pohrať alebo nás prevalcovať.

Bez zmien však nedokážeme fungovať. Niektoré sú nevyhnutné, niektoré si veľmi želáme a mnohé prídu bez vyžiadania, a niektoré dokonca považujeme za trest. Postoj k zmenám závisí od viacerých faktorov a mnohé vieme ovplyvňovať lepšie, než si myslíme. Stačí „zmanipulovať“ vlastnú hlavu a máte skoro vyhraté. Než sa tak stane, tak sedem tipov, ako si proces prekonávania neužitočných návykov uľahčiť.

  1. Uspôsobte si prostredie

Niektoré obchody už majú pokladnice, kde nečíhajú samé sladkosti a môžeme tadiaľ s deťmi ľahšie prejsť. Prostredie, v ktorom sa rozhodujeme, vplýva na naše správanie väčšmi, než sa zdá. Preto môže byť nápomocné urobiť preventívne opatrenia a niektoré veci si z cesty odpratať. Klasickým príkladom je zrušenie zásob pokušení, keď vieme, že to na nás večer príde. Dá sa ísť do večierky, ale budete sa prezliekať z pyžama? Možno áno, ale už to nebude také pohodlné…

  1. Nastavte si príjemné méty s jasnými hranicami

Začať jesť veľkú štangľu čokolády alebo klobásy znamená, že sa zastavíme, až keď už nemáme čo jesť. Funguje zotrvačnosť a tá sa vypne, až keď nám docvakne, že sme mali pusteného autopilota. Začať s malou štangľou znamená, že sa prvýkrát zastavíme už po zjedení menšej dávky. Pri veľkom dieliku tento moment prešvihneme. Oplatí sa teda „posekať si“ to, čo je pred vami na menšie časti a ostatné ťažko sprístupniť, než príde ich čas.

  1. Vyberte si cestu najmenšieho odporu

Keď sa hladní vrútime do food courtov alebo jedální, sotva sa nám podarí vybrať si variant zdravšieho jedla. Zjesť niečo, čo je pre nás z hľadiska výživového prínosnejšie než rýchle verzie je, že to už máme nachystané dopredu. Možno z domu, z donáškovej služby, ale je to vyriešené skôr, než udrie hlad. Keď si žiaduce správanie spravíte čo najjednoduchším, je väčšia šanca, že sa vám ho podarí naplniť.

Prídete domov a začínate uvažovať, či ísť na prechádzku hneď, alebo sa najskôr najesť a trochu sa natiahnuť? Znižujete šance na realizáciu zbytočnou analýzou. Prísť domov a mať nachystené pri dverách tenisky a v šatníku šaty na prezlečenie, tak vám je hneď jasné, čo máte robiť. Ubrať z analýzy, ktorá vyrába paralýzu je cesta, ako si veci zjednodušovať a rovno ich robiť. Pri väčšine záväzkov premýšľať nepotrebujete, stačí sa do nich pustiť.

  1. Dodržiavajte pravidlá, ktoré ste si dali

Keď máme niečo urobiť (bolo by dobré, musím, treba…), máme podvedomú tendenciu hľadať výhovorky, ako sa to nedá. Je to prirodzené, sme skonštruovaní do pohodlnosti a rozmaznaní dobou, kedy veci odkladáme.  Začíname s veľkým odhodlaním využiť naplno každý deň, aby sme na jeho sklonku skonštatovali, že zajtra už naozaj. Zvyčajne máme aliby, že bolo niečo naliehavejšie a urgentnejšie. Pomáha plánovanie, kedy máte v diári konkrétnu aktivitu v konkrétnom čase vyznačenú ako prioritu. Pokým nebudete brať vážne, že je to rovnako dôležité ako čokoľvek iné, tak to budete veselo odsúvať. Na samých seba majú platiť rovnaké pravidlá, ako keď dáme sľub niekomu inému – chceme ho dodržať, aby sme boli dôveryhodný. Je dobré myslieť na to, že máme byť dôveryhodný aj sami pre seba!

  1. Pomáhajte si pripomienkovým systémom

Než sa dostaví výsledok, trvá to. To skúša našu trpezlivosť a máme tendecie vzdávať sa, keď efekt nechodí dosť rýchlo. Funguje, keď si na 21 post-it papierikov napíšeme, o čo sa snažíme. Rovnaké znenie na každý jeden. Potom ich umiestnime na viditeľné miesto a zakaždým, keď žiaduce správanie urobíme, jeden papierik dáme dolu. Tak vidíme, ako sa blížime k úspešnému zdolaniu záväzku a že nám do konca už veľa nechýba.

Keď vychádzame z toho, že treba minimálne 21 opakovaní danej aktivity, aby sa nový návyk „zahniezdil“, tak sa vám bude ľahšie vnímať celý záväzok cez tri sedmičky. Prvá sedmička, čiže 7 opakovaní, je živených prvotnou motiváciou a ide to najľahšie. V druhej príde kríza, ktorú musíme ustáť a potrebujeme si pripomenúť, prečo sa nám oplatí vydržať. Tretia je o finiši, že to predsa pred cieľom nevzdáme a zabojujeme. A potom už len udržiavame nové správanie, ktoré keď sa udomácni, prekryje staré.

  1. Oceňujte sa

Chváliť sa aj za drobné úspechy stimuluje chuť robiť ďalšie a ďalšie pokusy. Nič v celom tom snažení nie je zadarmo a chce to naše úsilie, energiu a pozornosť. Už len to je hodné uznania a najskôr si ho musíme dať my sami, aby prišlo potvrdené aj zvonka. Venovať zvýšenú pozornosť tomu, že sa veci nedejú len tak samé od seba znamená, že vnímame všetku tú energiu, ktorú investujeme. A hoci nevyjde hneď 10 pokusov z 10, každé jedno priblíženie sa ráta. Čím viac priblížení, tým väčšia šanca na úspech. Nemusíte na prvý pokus zabehnúť 5 kilometrov naraz, dostanete sa k tomu postupne.

  1. Zverejnite, na čom pracujete

Poznáte to, vyrieknutá ambícia vás núti nestrápniť sa a makať. Tlak z toho, že o vašom záväzku vedia iní, vás poháňa k tomu, aby ste sa snažili. Alebo aj nie, keď je to pre vás príliš veľké sústo. Rozprávať sa o svojich zámeroch s inými však vždy prináša odstup a nadhľad.

VÝSTAHA: „Nič nie je ľahšie, ako podviesť samého seba. Pretože to, čo si človek želá, to aj považuje za pravdivé.“ Demosthenes

glasses-pillows-on-bed_925x@2x

 

Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.

0 komentárov

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*