Prenasleduje nás to, čo nepovieme

_DSC4361

Vypočula som si smutné rozprávanie klienta, ktorý uviazol v „uhynutom“ vzťahu. Taký prívlastok mám pre tie vzťahy, kde ľudia žijú vedľa seba namiesto spolu. Ako mi popisoval svoju situáciu, bol prekvapený, že sa jeho vzťah zhoršil bez toho, aby medzi ním a ženou padlo jediné krivé slovo. Rozprával o svojej žene s úctou a prirovnával ju k dobrému anjelovi. Napriek tomu bol nešťastný, lebo jeho partnerstvo sa zrútilo, aj keď navonok vyzeralo harmonicky. Spýtal sa ma, či si to viem predstaviť. Nezarazilo ho, keď som reagovala, že to zažívam v praxi čoraz častejšie.

Príznaky „odumierania vzťahu“ sú nenápadné

Najskôr začneme brať všetko za samozrejmé – ženu, deti, priateľov, príbuzných, kolegov… Pohrúžime sa do práce, lebo sa chceme mať lepšie. Postupne nám práca začne zaberať čoraz viac času, aj cez víkendy. Potom sme vyčerpaní a nič sa nám nechce, chceme len pokoj od okolitého sveta. Prestaneme tráviť čas s tými, na ktorých nám záleží. Začneme sa s partnerom rozprávať iba keď treba niečo vybaviť, opraviť, zariadiť. Najdlhšie debaty sú venované hádkam a nezhodám. A úplne nakoniec sa prestaneme aj prieť, lebo si proste nemáme už čo povedať. Zjednodušila som to, ale priebeh „uhynutia“ vzťahu vyzerá nejako obdobne. Nenápadne, plíživo, s krutým precitnutím, že vo vzťahu nie sme šťastní a nenapĺňa nás.

Prevencia: byť skutočne jeden pre druhého

K zhoršeniu vo vzťahoch prichádza vtedy, keď každodenná rutina, domácnosť, povinnosti, práca a veľa ostatného spotrebujú všetku našu pozornosť. Potom nám už nezostane náklonnosť pre partnera, lebo sme energiu minuli. Rezervný fond pozornosti sa nedá vytvárať do zásoby. A pozornosť je tým prvým a najkľúčovejším nástrojom v komunikácii. Ona má na svedomí spojenie dvoch ľudí. Avšak toto spojenie treba udržiavať, znovu a znovu oživovať. Môžete sa spoľahnúť na to, že minimálnu dennú kvótu tvorí „len“ 10 minút pozorného načúvania a sústredenia sa jeden na druhého. Rozhodne je to efektívnejšie, než hodina bezbrehého rozprávania o niekom a niečom inom. Smelo vyhlasujem, že naplno venovať partnerovi alebo niekomu, na kom vám záleží, 10 minút neprerušovanej, skutočnej pozornosti denne pomôže vzťahu viac, ako celý večer strávený vedľa partnera pri telke.

Moje odporúčanie: vytvárajte ostrovy pozornosti

Každý z nás túži po láskavej pozornosti. Dobrá správa je, že nejde tak ani o intenzitu alebo trvanie pozornosti, ako o jej kvalitu. Žiadne spoločné nečinné vysedávanie popri sebe, ale byť tam naplno pre toho druhého. Pozorne mu načúvať bez toho, že by sme v niečom listovali, kontrolovali mobil, sledovali telku či upratovali kuchyňu. Mám na mysli sústredenú pozornosť, nerozptylovanú ďalšími početnými vedľajšími aktivitami. Obdobný mechanizmus platí v podstate pre všetky vzťahy, súkromné aj pracovné. Byť vypočutý a môcť rozprávať bez toho, aby to niekto hodnotil pre nás znamená viac, než čokoľvek iné. Vtedy sa totiž cítime prijatí a pochopení, a to je pre nás dôležité, udržiava to našu citovú hladinku zaopatrenú.

Ako partnerstvo chrániť pred stereotypom

Pripísať vzťahu dôležitosť značí venovať mu cielene čas a pozornosť. V realite to potom obnáša strážiť si, by rutina nepohltila všetok váš voľný čas. Docieliť sa to dá práve vďaka ostrovčekom pozornosti a časovým úsekom vyhradených iba vášmu partnerovi. Nie je hanbou mať v diári označené termíny, ktoré patria  vášmu vzťahu (môj prípad).

Jedno je isté, keď pestujete kvalitu spolužitia a ste voči sebe navzájom úprimne pozorní, ako by ste sa videli po prvý raz, do vášho nažívania sa nevkradne chlad. Moja skúsenosť hovorí, že sa oplatí byť zvedaví na svojho partnera, aj keď ste presvedčení, že už ho poznáte naspamäť. Vzájomné obdarúvanie sa pozornosťou, bez kŕčovitého usilovania o niečo určité, je tou najlepšou ochranou.

Ešte jeden malý tip v podobe príbehu od Mitcha Alboma na podporu odvahy zdieľať svoje pocity a hovoriť o nich.

Manžel pochováva manželku. Stál pri hrobe vedľa kňaza a po tvári mu stekali slzy.

„Ľúbil som ju,“ zašepkal. Kňaz prikývol.

„Teda… naozaj som ju ľúbil.“ Ten človek bol celkom zničený.

„A… takmer som jej to raz povedal.“

Prajem Vám dni naplnené láskou a všetkým tým, čo vám pripomenie, akí ste pre ľudí v ich životoch dôležití.

Vaša Janette

_DSC4361

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka