V každom z nás existuje do istej miery hnacia sila, ktorá sa vzpína, búri a rebeluje. Rovnako, ako existuje nikdy sa nekončiaci vnútorný boj medzi racionálnym a iracionálnym. Ten sa podobá strachu, že nad sebou stratíme kontrolu a ovládnu nás naše impulzy. A práve preto robievame bláznivé veci, aby sme uverili ilúzii, že máme všetko pevne vo svojich rukách.
Lenže, čo ak sa ilúzie rozplynú a my zrazu nadobudneme pocit, že vo svojich rukách nemáme nič? Vtedy si niektorí začnú uvedomovať, že nestačí investovať do vstupov na kurty, ihriská a do posilňovní, na masáže, sauny, diéty a ďalšie aktivity týkajúce sa fyzickej stránky…
Skúste však nadhodiť v spoločnosti tému duševného zdravia a každý sa vydesí. Ako kouč mám skúsenosť, že ľuďom sa zdá byť sebecké, keď sa niekto pokúša urobiť zo seba lepšiu bytosť – ale zvnútra.
Niektorí koučovaní mi to potvrdzujú a keď začínajú chodiť na koučovacie sedenia, veľmi to nešíria, lebo sa obávajú nepochopenia. Keď nadobudnú pocit zmysluplnosti toho, čo pre seba robia a prináša im to prvé úspechy, už sa tým potom nezaoberajú. Prichádzajú na to, že nie je také dôležité, čo si myslia tí druhí.
Dokážem rozoznať, keď niekto volá o pomoc v podobe toho, že si vypočujem, čo mu na niekom veľmi vadí, čo pokladá za absolútne zlé a s kým má neúnosne problematické vzťahy. Koučovaný si potrebuje prísť na to, že každý nosí svoju masku ako ochranný štít, za ktorým sa skrýva aj to menej sympatické ako agresivita, manipulácia, arogancia, povýšeneckosť, odmeranosť, apatia, irónia, sarkazmus, cynizmus… Reagovať na tieto prejavy odporom je to prvé, čo nám zíde na um, ale keď si zvážime, že ide často o vlastnosti, ktoré odmietame a potláčame u nás samých, tak…
Funguje, keď si často pripomíname, že všetko, čo nám na druhých pripadá nepríjemné, negatívne alebo nebezpečné, môže byť volaním po láske v našom vlastnom vnútri. Lebo ľudia majú dve základné potreby, ako tvrdí Kay Pollak: „Potrebu byť milovaný a potrebu milovať, prejavovať lásku.“ Preto sa nám oplatí vidieť v druhom človeku niekoho, kto potrebuje našu lásku, alebo niekoho, kto nás miluje. Potom sa nám žiada robiť iba tie bláznivé veci, ktoré nás robia šťastnými, lebo sa nepotrebujeme na seba hnevať za svoje slabosti a za to, čo sme mohli urobiť inak… To všetko patrí k životu a pomáha nám to na našej ceste. Aj to môže byť jeden zo spôsobov, ako mať veci vo svojich rukách. Za ďalší užitočný spôsob považujem nechcieť od niekoho, nech robí rozhodnutia za nás iba preto, aby sme sa vyhli pocitom viny. A dali by sa menovať ďalšie, ale tých vlastných nájdete pre seba toľko, koľko budete potrebovať.
