Dan Millman tvrdí, že “je asi najlepšie nahradiť očakávania neutrálnym stavom vnímavej otvorenosti voči všetkému, čo nám život môže nachystať, a prijímať život tak, ako sa pred nami rozvíja.”
Žiť v prítomnom okamihu a mať nezaujatú myseľ nám dá niekedy riadne zabrať. A keď k tomu pridáme očakávania, ktoré majú pracovať v náš prospech, môžeme si občas pripadať ako Syzifos.
Je však spôsob, ako sa postaviť k svojim očakávaniam tak, aby nás posúvali vpred a vďaka ním sme rástli. Často myslím na inšpiráciu v príbehu, ktorý sa stal pravdepodobne námetom pre zápletku filmu Dobrý Will Hunting.
George, študent matematiky na Berkeley, prišiel na prednášku neskoro a rýchlo si z tabule opísal dva príklady, pretože predpokladal, že je to zadanie na domácu úlohu. Zdali sa mu výnimočne obtiažne, nič ťažšie im profesor doteraz nezadal na riešenie. Pracoval dlho do noci a v riešení pokračoval aj ďalší deň. Nedarilo sa mu príklady vyrátať, ale vytrval a o niekoľko dní nastal zlom. Zhrnul svoje výpočty na kôpku a odniesol ich profesorovi – bol koniec týždňa. V nedeľu ráno sa George zobudil na búšenie do dverí. Prekvapilo ho, keď našiel pred dverami stáť profesora, ktorý vykríkol: “Georgi vy ste ich vyriešili!”
“Pravdaže”, odpovedal George. “A to som nemal?”
Profesor mu vysvetlil, že tie dva príklady neboli domácim zadaním, ale ukážkou slávnych problémov, ktoré mátali najlepších matematikov sveta. Problémy, ktoré George vyriešil za niekoľko dní. George Dantzig je dnes profesorom matematiky na Stanfordovej univerzite.
Keby George vopred vedel, že má pred sebou dva povestné príklady, ktoré nemajú riešenie, najskôr by sa ani nepokúšal vyrátať ich. Lenže on očakával, že ich vyriešiť dokáže, a tak ich vyriešil.
Keď sa pozriete spätne na svoje skúsenosti, oplatilo sa vám venovať pozornosť vlastným očakávaniam z pohľadu toho, čo vám chcú povedať a kam vás smerujú?
